Briga

Tak tu to končí, matka Briga?

Ďalej sa nedalo?

Boli sme naivní, keď sme verili...

...a telo bude padať.

Vždy je to tak.

Od počiatku a bez zmeny.

Bez možnosti záchrany,

bez šance odpustenia.

Čas, čas je to, čo potrebujem.

Potrebujem pochopiť,

prečo sú veci tak, ako sú.

Prečo ma obvinili,

prečo mi neveria.

Nezradila som, nie.  

Len som mlčala a nevidela som veci, ktoré videli oni.

S úsmevom povedali: ,,Skap!"

A my sme kapali.

Briga,

tvoje meno mám pod nechtami,

viem ho naspamäť.

Bojím sa ťa?

Alebo stránim?

Na každého padne kosa,

telo bude klesať.

Chladnými sme sa narodili,

chladnými umrieme.

A tu to končí,

matka Briga.

Ďalej sa nedalo,

chcela som toho toľko povedať,

ale žiaden neveril, nikto nepočúval.

Možno som nebola zrelá na rozprávanie.

Mení sa niečo?

Nie, len sa rozprestiera chlad.

Toto je ten výdych, ktorý znamená svet,

toto je ten svet, ktorému nestačím s dychom.

Briga, telo padá...