ryba

dalo by sa povedat ze nie som prilis stastny
i ked azda vsetko co chcem zdanlivo aj vlastnim
naco su vsak hmotne statky
ved zivot je aj tak kratky
dnes mi teda ku stastiu len jedina vec chyba
byt tak aspon na chvilocku taky ako ryba

taka ryba v spolocnosti starost o rec nema
pretoze je od prirody prirodzene nema
nemusi ta konverzovat
mozu ju vsak konzervovat
napriek tomu ryba ale v dusi radost chova
nemusi svoj nazor vyriect pre neschopnost slova

mlkva ryba nezaziva takmer ziadne stresy
pokojne si v rieke plava klud udrzat vie si
s ludmi chce zit iba v mieri
preto konci na tanieri
no ryba len odovzdane na svoj osud caka
buducnost jej rybi mozog nikdy nenalaka

ticha ryba zriedkakedy mava pocit zlosti
nehneva sa ani ked jej rybar zlame kosti
pokoru mu vidiet dava
ked do siete sama vplava
o povahe ryby zivotne jej kredo svedci
neodda sa veru proti mocnejsiemu priecit

dalo by sa povedat ze nie som prilis stastny
a to snad aj preto ze mam zdravy rozum vlastny
ostatnym sa lahsie zije
ked sa za nich iny bije
ked nemusia rozmyslat a posluchaju iba
najlepsie je prostym dusiam-takym ako ryba