Nočná zmena v psychiatrickej liečebni

Spisovateľ/ka: AAP | Vložené dňa: 14. apríla 2008
http://citanie.madness.sk/view-12708.php
Bola noc. Jedna z tých nocí, keď celé mesto vyzerá ako mŕtve. Na ulici sa zjavilo auto. Aj bez vypnutých svetiel sa dali rozoznať obrysy dodávky. Zaparkovala. Parkovisko patrilo psychiatrickej liečebni. Ticho noci preťal tlmený úder.

- Tak, tu to máte!

Povedal vodič dodávky vrátnikovi. Obišiel auto, otvoril zadné dvere. Z nich vyšla postava. Iné, ako ostatné. Aspoň na prvý pohľad. Snažil som sa zistiť, kto prišiel na návštevu. Sedel som v kríku len niekoľko metrov od miesta stretnutia. Moje oči si už dávni zvykli na okolitú tmu.

- Dnes nikoho neprijímame, príďte zajtra!

Studená sprcha pre vodiča úľava pre väzňa v kazajke. Čo teraz? Sedím a čakám, čo sa bude diať. Áno, presne to som čakal. Musí to byť dnes. Horúca debata zľahka prekračuje únosnú mieru decibelov. Mám obavy. Svetlo v bytovke nadomnou sa môže zapáliť. Každú chvíľu. Nesmiem na to myslieť, privolávam to!

Zapaľuje sa!

Našťastie na opačnej strane ulice. Možno námesačný. Hlôad ho vyhnal z postele. Kurz: chladnička. Debata medzitým utíchla. Vodič dosiahol svoje. Vúzňove kroky svedčia o jeho prehre. Nemohol sa brániť. Bez slov to nejde.

- Tu mi to podpíšte! .. a nabudúce si lepšie rozvrhnite čas!

Adresát rady kývne hlavou. Podpisuje. Je rád, že má náklad z krku. Zdá sa. Nastupuje do auta, štartuje a mizne v tmavých uličkách sídliska. Niekoľko sekúnd je vodítkom červené svetlo, onedlho však aj to mizne v tme.

Vrátnik a muž v kazajke sa pohli. Budova psychiatrickej liečebne je zjavne cieľová stanica Presúvam sa. Bližšie.. opatrne! Pohodený konár zapraskal! Moje srdce bije kdesi v hrdle. Nechcená telepatia? Dokáže kus dreva čítať moje myšlienky? Myslím na motýle. Farebné motýle. Lúka s kvetmi a motýľmi.

Zaberá to!

Bolo chybou nájsť si úkryt po včerajšom pílení konárov. Životná skúsenosť.

Prekliati záhradníci! Opatrne prešľapujem. Už vám na lep neskočím

Desať metrov od vchodu do liečebne.

Zastal som. Svetlo! Je stále bližšie a bližšie! Na útek nie je čas.

Vzdávam sa! Počujete?! Vzdávam!

Cítim svetlo. Zatváram oči. Čakám najhoršie. Zatykač?! Čo to bude? Som snáď nasledujúcim tovarom, ktorý budú prepravovať pod rúškom noci? Aj to by bol možno spôsob, ako sa tam dostať.. Opovažujem sa pootvoriť ľavé oko.

Nič? Oslepol som? Otváram obe oči. Odľahlo mi!

Bolo to auto. Brzdové svetlá. Niekde som túto scénu videl..

Cestujem v čase? Zreteľne počujem vodičove slová. Dokonca si presne vybavujem odhodlanosť v jeho hlase. Každodenná rutina. Pozerám na miesto stretnutia. Nikto tam nie je. Oči neklamú!

Blúznim! Uši ma klamú!

Odrezať ich ako van Gogh? Nie jedno, obe! Môcť tak teraz byť s ním a opýtať sa ho, čo by robil na mojom mieste. Určite by mi poradil!

Desať metrov od liečebne.

Po celý ten čas. Svetlo, cestovanie v čase, vodičove slová, uši a van Gogh. Moje myšlienky pracujú. Fantázia však exceluje! Je naozaj noc? Tmavá noc, keď celé mesto vyzerá ako mŕtve? Čo robím medzi živými?

Stojte! Zastavte sa na chvíľu! Dokáže niečo zastaviť pochod mojich myšlienok?

Áno! Siréna! Hasiči? Záchranka? Ani jedno, ani druhé. Polícia!

Dnes je rušná noc.

Krčím sa pri stene domu. Uvidia ma? Prečo sa skrývam? Neurobil som nič! Vstávam na rovné nohy. Dnes je naozaj rušná noc. Pre liečebnu určite. Siréna už dávno neznie, červeno-modré svetlo maľuje na čierne fasády domov žiariace farby. Na chvíľu. Svetlo zmizlo, auto zaparkovalo.

Cez okná vidím pohyb. Tri postavy vychádzajú von. Jedna vedľa druhej. Kroky postáv po bokoch sú rázne a takmer symetrické. Postava v strede sa vzpiera. Nohy by chceli zaradiť spiatočku.

Pouličné lampy. Jediný zdroj svetla. Posledný. Ulicou už neprejde žiadne svetlo. Všetky zhasli! Už je ráno? Obloha je stále rovnaká. Hviezd je milión, mesiac nevidno, vtáky spia. Noci sú čím ďalej tým kratšie.

Medzitým sa delegácia vracia späť. Balíček bol doručený. Dvaja nastupujú do auta, štartujú a bez sirény a svetiel, rovnako ako dodávka predtým, miznú v tmavých uliciach sídliska.

Trasiem sa.

Od hladu? Od strachu? Od zimy?

V kútikoch pier cítim chuť. Sladkú. Lekvár? Slivkový! Kedy som mal posledné jedlo?

Bojím sa. Mám strach prejsť desať metrov. Stojím na mieste. Vysoká koncentrácia myšlienok. Znova chyba a zlý výber miesta na odpočinok úkryt.

Do čerta!

Pohľadom blúdim po okolí. Podľa čoho spoznám vhodné miesto? V tejto tme v žiadnom prípade! Niečo útulné by som prosil. Trasiem sa od zimy! Čo to mám na sebe? Ani čiapka, šál ba ani rukavice. Potratil som rozum?

Cigaretový dym.

Pri výbere tohto miesta určite! Neznášam cigarety! Rýchlo preč, inak omdliem!

Ako nás to v škole učili? Metla ľudstva? Nie, to bol alkohol.

Hrom do toho!

Tam v diaľke, osvetlená brána. Spása! Buď si moje oči privykli na tmu veľmi dobre, alebo sa naozaj začína rozvidnievať. Stále je však dostatočná tma.

Nech je cesta akokoľvek dlhá, dôležitý je prvý krok!

Ranné vtáča. Pre mňa neznámy pojem. Na svojej ceste ku bráne budem mať sprievodný orchester! Spev vtákov. Cítim sa príjemne. Ešte krôčik.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští!

Stojím v bráne. Bohatstvo! Väčšia zima, ako pri budove! Zvoním. Otvorí mi niekto? Budú ľudia hore? Nevzdávam sa. Mrznem!

- Kto je tam!?

Muž. Chcel by spať. Ja ho budím. Nezávidim mu. Byť v jeho kži zídem dolu a vytrieskam toho blázna, ktorý zvoní uprostred noci! Otvorte, prosím vás! Cvaknutie reproduktora.

Čakám. Nič.

Skúsiť znova? Nebude sa scenár opakovať?

Strhnem sa! Počujem dobre? Vrčiaci zvuk! Zapriem sa do dverí brány.

Komu ďakovať? Mužovi? Alebo ma počul niekto iný? Hrom do toho! Som vo vnútri. Hľadám radiátor. Rukami ohmatávam steny. Vypínač, kde si? Dávno som nebol v podobnej bráne.

Zapaľujem svetlo!

Ani čiapka, ani šál, ani rukavice. Odkedy je nová móda?

Počujem výťah. Utekám pod schody schovať sa! Do tretice všetko dobré?

Sedím a počúvam. Výťah zastal. Počujem kroky. Približujú sa a znova sa odďaľujú. Niekto otvoril bránu. Som hľadaná osoba? Znova kroky. Výťah sa pohol. Je preč? Vyliezam z úkrytu. Pokračujem v hľadaní radiátora.

Na zemi je strašná zima! Kráčam pozdĺž steny. Znova zapaľujem svetlo. Kam sa podelo to predošlé?

Radiátor!

Na konci chodby na mňa čaká.

Prikladám ruky. Čo do pekla.. !? Klamú ma zmysly? Prikladám líce. Pravda. Radiátor je studený. Zbláznim sa!

Výťah zhasol. Chcel ma vytrieskať? Ako ja sám seba v myšlienkach? Možno nespal. Čo ak ide dolu schodmi? Potichu, aby ho nikto nepočul. Ani ja!

Utekám von z brány. Až ku budove. Vysoká koncentrácia myšlienok. Nevadí! Je tu bezpečne. To je hlavné. Aspoň relatívne. Pozerám späť na bránu. V duchu nadávam. Znova som naletel!

Obloha je jasnejšia. Onedlho bude ráno! Ešte niekoľko dlhých hodín.

- Michelangelo!

To je moje meno? Vnútri mnou niečo myklo. Som to ja? Cítim tlak na rukách. Bojím sa otočiť. Čo sa to deje? Chcem kričať, ale ústa mám privreté rukou. Cudzou rukou!

Pomýlili ste sa!

Kopem, možno sa trafím a budem voľný. Zvalili ma na zem. Ostrá bolesť v lakti.

Injekcia!

Chcem sa zobudiť, toto je ako zlý sen!

Presne naopak. Dnes sa mi nič nedarí. Zaspávam. Oči sa pomaly zatvárajú. Vidím motýle. Krásne farebné motýle. A ja medzi nimi..

- Dobré ráno! Budíček!

Dobré? Ako pre koho! Kde som to? Zima mi nie je. Toto je ten správny úkryt! Bodaj by nie. Veď som doma!

Ležím na svojej posteli. Na stenách známe obrazy. Za mnou je okno. Obloha je čistá, jasná a belasá. Ani stopy po milióne hviezd.

Je ráno!

Hodinky na stene ukazujú niečo po desiatej. Naozaj nie som ranné vtáča. Avšak ani nejaký lenivec!

Vstávam z postele. Obúvam si papuče. Vychádzam na chodbu. Vonku počujem krik detí. Majú prestávku.

Prechádzka! Výborný nápad! V papučiach? Bohatstvo! A nie je to jedno!?

Vychádzam sklenenými dverami, kráčam po betónových schodoch. Zastal som. Zhlboka som sa nadýchol.

Pozerám na miesto včerajšieho úkrytu. Parkovisko je do polovice zaplnené autami. Presne tak, ako včera. Pozerám sa po okolí. Krásne! Slnko svieti, príjemné teplo.

Tresk!

Sklenené dvere sa rozleteli!

Kolega. Zdravím ho pohybom hlavy. Nevidel. Asi dôležitá schôdzka. Z dverí výchádza pán doktor.

- Onedlho bude vizita, Michelangelo!

Prikyvujem. Ešte niekoľko sekúnd nasávam prijemnú vôňu jarných kvetov, otáčam sa a vstupujem do budovy.

Dnes je ďalší krásny deň.

Kráčam. Otváram sklenené dvere. Nad hlavou mi prelietavajú vtáky

Byť tak voľný ako oni!

Vstupujem do budovy. Pozerám napravo. Známy nápis: Vitajte v psychiatrickej liečebni! Ruky vkladám do vrecák.

Do vrecák bieleho plášťa a kráčam na svoju izbu. Míňam kolegu van Gogha. Obväz okolo hlavy. Zdravím ho pohybom hlavy. Odzdravuje! Aspoň niekto..

Onedlho sa začne vizita. Ležím na svojej posteli.

Ako som povewdal, dnes je naozaj krásny deň!


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8