V predvečer Vianoc (2. časť)

Spisovateľ/ka: Augustín Šlendrián | Vložené dňa: 14. apríla 2008
http://citanie.madness.sk/view-12729.php

III.

Vtedy sa Jozef akurát predieral okolo celej kinosály, aby sa aj on, aj keď za účelom úplne iným, dostal včas na miesto vykonania potreby. Práve sa chodba presávala točiť, keď pred sebou zazrel dvere záchoda. Na dverách s vyobrazením panáčika s cylindrom, ktorý značil pánsku toaletu, však visel nemilý oznam: Mimo prevádzky. Prosím použite dámsku toaletu.

„Piči..!" zahundral Jozef a so značným nasadením otvoril susedné dvere. Vstúpil dnu. Samozrejme, po mušliach ani chýru, ani slychu. Vtedy si uvedomil, že do mušle tak, či tak nezvykne močiť, a tak otvoril plechové dvere a pristúpil ku porcelánovej myse. Vtom ako začal močiť začul vojsť niekoho ďalšieho, a krátky okamih nato vnímal šumenie vody vytekajúcej z vodovodného kohútika. Nenechal sa rušiť okolitými zvukmi a spokojne dokončil potrebu, ktorej úkon zavŕšil hlbokým výdychom a následnou snahou spláchnuť. Márne. Ako to zvykne byť pravidlom na pomerne starých záchodoch, určených pre používanie pomerne masové, voda sústavne tiekla a zásobník vody tak zostával prázdny. Výsledok: spláchnutie nemožné.

Ako vychádzal z plechovej búdky, pričom sa snažil zapnúť rozparok, ktorého zips zjavne začal vypovedávať službu, zdvihol hlavu a uzrel to, čo preňho bolo tak milé, ako nečakané.

Pred ním sa, s jemne zakrvaveným rukávom blúzky, skláňala nad umývadlom tá istá nešťastnica, ktorá mu predtým dopriala dva pády a jednu koketnú minútku. Tvár mala spustenú až pod vodovodný kohútik, aby tak studenou vodou rýchlejšie docielila zastavenie nevinného krvácania.

Prehnuté mladé telo zranenej mažoretky, ktorá práve vrhala svoje impozantné pozadie do Jozefovho zorného poľa, odeté v hriešnej sukničke, vyrážalo dych.

Jozef stál zelektrizovaný tým pohľadom a s pokazeným zipsom asi dva metre od nej a vôbec si nebol istý, či náhodou nezačne veriť v osudovosť bytia. Bola krásna. Jozef rozgajdaný. V zrkadle nad umývadlom sledoval, ako sa objekt jeho fascinácie snaží vyfúknuť z nosa posledné hrudky zrážajúcej sa krvi a vtom mu to nedalo:

„Všetko v poriadku?" opýtal sa Jozef pokojným a tichým hlasom, aby dievča nevyľakal. Márne. Brunetka vôbec nevnímala fakt, že na toalete nie je sama, a keďže jej prúd vody hučal priamo pri hlave, bolo pre ňu dosť ťažké zachytiť nejaký nepatrný šum, ktorý by prezrádzal prítomnosť druhej osoby. A to nehovoriac o tom, že to, čo odrazu zaznelo, bol hlas mužský. Mužský hlas na dámskej toalete. Skrátka a stručne, Jozef ju tak vyľakal, že hlavou narazila do batérie vodovodu. To však vystrašilo Jozefa a umne priskočil nešikovnici na pomoc.

„Joj, ospravedlňujem sa. To som ozaj nechcel." a pozrel sa na ňu takmer tragicky, kým ona krivila obočie a čelo od bolesti z tupého nárazu, a šúchala si pritom hlavu.

„To je v poho, nemohli ste vedieť, že som Vás nezaregistrovala predtým." prehodila s trochu náročným úsmevom.

„A prečo mi vykáš? Vyzerám tak staro?" snažil sa ju nejako rozptýliť a vystrúhal vážnu grimasu. Ako sa však na dobrú dcérenku patrí, ostala trošku zaskočená jeho otázkou. Prvou i druhou. Jozefova priblblá grimasa jej však dodala sebavedomie a po pár sekundách váhavého sondovania Jozefovej tváre sa rozhodla odpovedať na otázku č.2.

„Vyzeráš dobre." hlavý prízvuk samozrejme položila na začiatok slova „dobre".     

To, čo nasledovalo, Jozef videl už predtým. V očiach je zablysol presne ten istý zlatý zub smejúceho sa čertíka, aký mohol vidieť v pohľade, ktorý mu uštedrila predtým vonku.

Jozef mlčal, pozeral striedavo raz do jej očí, raz na jej pery, a nežmurkol ani raz. Zaberalo to. A viac než by chcel.

Chcel? Ale, asi hej.

Viac ho však zaujímalo jej chcenie, ktoré bolo až neslušne neskrývané. Jozef však vyčkával. Chcel útočníka vyburcovať. A podarilo sa mu to. Pätnásť sekúnd jej bolo pridlhým čakaním, a tak sa vrhla na korisť. Bodala ho svojim jazykom v ústach a on jej všetky zásahy opätoval. Jej výrazne zelené oči hltali každý jeden mimický sval jeho tváre. Nemohla mať viac než sedemnásť rokov, no s jeho sedacím svalom zápasila ako dlhoročný majster. Trvalo jej veľmi krátko, a síce tri privinutia Jozefa ku sebe, kým zacítila otvorené možnosti jeho pokazeného zipsu.

Jozef medzitým vyslobodzoval jej tmavú hrivu spod jarma hrubej gumky a páru sponiek, ona svojou rúčkou, jemnou ako kriedový papier, vyslobodzovala z klietky rockovej módy jeho medzičasom už slušne prekrvený úd. Jazyky bodali a ruky ... Ruky boli plné práce.

Náhoda, alebo nie, ale odrazu obaja pocítili túžbu po väčšom súkromí - predsa len mal  dnes tento záchod tendenciu byť výnimočne vyťažený - a tak sa bleskovo presunuli do od dverí najvzdialenejšej plechovej búdky, ktorej misa bola síce najopotrebovanejšia, ale zároveň jediná čistá. Vošli teda, a Jozef zamkol dvere.

Tu mu odrazu mladá figliarka vyhrnula jeho starý dobrý opotrebovaný rolák tesne nad pupok a začala ho na tom mieste oblizovať a bozkávať. Naraz sa pohla s ústami smerom dole a zabrzdila jazykom až na špičke jeho žaluďa. On jej pritom držal jej nádherné vlasiská oboma rukami a šialene sa v nich prehrabával. Jozef pocítil potrebu o niečo sa oprieť, a to presne v okamihu, keď do úst poňala jeho mužstvo.

Nebolo pochýb o jej veku, no napriek tomu bol odhodlaný o ňom pochybovať. Prešlo len pár okamihov a Jozef pochopil, že má dočinenie s majsterkou svojho oboru. Nič nefilmoval, nič nehrala. V jej ťahoch bola absolútna istota a zarážajúca skúsenosť. Presne poznala rozdiel medzi orálnym sexom a bohapustým oblizovaním vtáka. Orálny sex je orálny SEX! Práve toto ona vedela a brala ho do úst až po koreň, kým jazykom a podnebím vytvárala ten správny tlak okolo žaluďa. Všetku dokonalosť jej počínania korunoval jemný ťah, ktorý vytvárala bohvieako. Jozef cítil ako všetka krv z jeho tela prechádza do oblasti pod pásom a neštítil sa dávať svoje nadšenie najavo aj akusticky, a to v podobe hlbokých tlmených povzdychov. Vtom sa zadíval na jej čupiace nohy a neovládol chuť všetko dievčine oplatiť:

Schytil ju s vervou progresívneho kresťanského demokrata, utierajúc jej rukávom ľavej ruky ústa, pričom jej druhou rukou skĺzal od bedier cez štrbinu medzi okrúhlo ženskými polovičkami až ku miestu, ktoré utierať v úmysle rozhodne nemal. Pri dotyku jeho horúcich prstov sa jej násťročné kolená mierne zachveli a zreničky náhle zväčšili. Uvedomujúc si časovú tieseň, preskočil zbytočné otázky z oblasti etiky a hygieny a rázom ju oprel o poklop misy, tvárou ku skrini s vodomerom, pričom umne roztrhol silonky a pravú nohu jej vyložil na plechové vedro položené pri porcelánovom tróne, aby tak docielil požadovaný uhol pri vniknutí. Nazberkanú sukničku naozaj vkusného strihu jej vyhrnul na úroveň pásu, aby mohol sledovať priebeh celej akcie z vtáčej perspektívy, ktorá až mu dodala skutočnú pevnosť vôle a údu, nenarušiteľnú snáď ani úvahou o stupni opotrebovanosti a veku toaletného zariadenia.

Tak, ako Vivaldiho umenie spočívalo v husliach a umenie Urbana II v trepaní nezmyslov, tak Jozefove umenie tkvelo v sexe. Presne vedel vnímať jemné záchvevy rôznych partií ženského tela a dokonale poznal ich význam a príznačnosť. To, čo mu príroda udelila na priemernosti, to ďaleko prevyšoval svojim výkonom a jemnocitom pri súloži, či už ležmo, v sede, alebo postojačky.

Nebol to človek necitlivý a práve toto duševné ustanovenie jeho bytia z neho činilo príležitostného súložníka. Sprvu, keď si ako približne šestnásťročný začal všímať konštitúciu svojho vnútra a v ňom hlboko vkorenenej sexuality, sa mu takýto druh pohlavného aktu hnusil. Myslel si totiž, že si síce každá žena lásku zaslúži, ale že súlož predsa musí ísť ruku v ruke s citom, o ktorom si naivne myslel, že ho niekedy už zažil. Až neskôr pochopil, že cit je až príliš vzácny a zároveň až príliš ničivou zbraňou, ak sa s ním ľahkovážne šermuje pri každom pohlavnom vzplanutí, ktoré je ku prežitiu spokojného života bezpodmienečne nevyhnutné, pokiaľ sa jedná o ženy. A keďže stále cítil, že každá žena si zaslúži lásku, a vedel, že každej ju dať nemôže, ale svoje telo (či už jednorázovo, alebo frekventovane) áno, poskytoval ho súčasným i budúcim nositeľkám honosného označenia „matka" ochotne a s ohromnou vnútornou pokorou. Bol to človek citlivý a preto rád pokladal svoje pohlavie na oltár telesného šťastia, ktoré je pre ženu ako bytosť nesmierne dôležité a na ktorého naplnenie majú práve ženy najvýsostnejšie právo. A navyše bol často až vyvedený z miery faktom, že mladé ženy síce pohlavne žijú, ale že ich zážitky nadobudnuté v sérii týchto telesných aktov sú až zdrvujúco hanlivé pre pánov tvorstva. Nečudo, že dnešné mladuchy (a je ich bohužiaľ mnoho), takto sklamané prvotnými sexuálnymi zážitkami, veľmi rýchlo zatrpknú voči tomuto úžasnému úkonu a radšej si zvolia naivnú šablónu studeného vzťahu, založeného na pomýlených predstavách o dospelosti a povinnosti, alebo asistenciu inej ženy, ktorá jej telu a potrebe rozumie od prírody lepšie. Niečo také si on sám nechcel a nevedel vziať na triko.

Jozef bol mučeníkom svojej sexuality. A rovnako ako sa mučeník naučí narábať so svojim utrpením v prospech samotného pôvodcu jeho trápenia, tak aj Jozef dokázal všetku svoju energiu, fyzickú ako aj psychickú, nasmerovať ku spanilému cieľu.

Presne ako vtedy vo vlaku, smer Kysak. To bol na cestách už niekoľko dní, vracajúc sa z Nemecka a s niekoľkými zastávkami, a to: v Prahe, Brne, Bratislave, Nitre, Trenčianskych Tepliciach, Novej Dubnici a na Liptove.

Nastúpil do súpravy v Liptovskom Mikuláši a voľné miesto bolo iba v kupé s dvoma pošťatými robotníkmi, vracajúcimi sa z fušky v Čechách, a v kupé so šiestimi ženami vo veku od dvadsať do dvadsaťpäť rokov. Bolo to ešte za čias, keď nikomu nezväzovali ruky smernice z „Európy", a teda v časoch, kedy sa dalo prežiť cestu vlakom bez stresu, v spoločnosti nikotínového oparu. Spolucestujúce boli všetky fajčiarky a tak im ďalší v partii neprekážal. Jozef bol vtedy skutočne unavený intenzívnym premiestňovaním sa spojeným s požívaním veľkého množstva alkoholu a malých dávok spánku, a tak sa rozhodol nijak sa do debát dám nezapájať.

Vytiahol teda svoju obľúbený knihu s názvom „Nadsamec" a dúfal, že ho čítanie čoskoro uspí. Obálku však zdobilo vyobrazenie nahého ženského tela, čo si onedlho všimli dámy, inak pohrúžené do rozhovorov o chlapoch. Zakrátko to jednej nedalo a spýtala sa, že čo to je za knihu, ktorá ho tak zjavne baví. Bavila ho. A tak, dobre naladení, začal postupne rozprávať jej absurdne veselý obsah, nevynechajúc jediný podstatný detail okolo sexuálneho výkonu protagonistu, ktorý tvoril kľúčovú scénu celej knihy.

Debaty o pohlavnosti vedia vždy rozprúdiť krv v žilách. Skrátka, netrvalo dlho a Jozef bol v zajatí debaty s jednou zo žien a kým ostatné odišli po plechovkové pivo do reštauračného vozňa, On a sympatická, aj keď nijak zaujímavá dvadsaťdvojka zostali v kupé pri debate o fyziologických predpokladoch mužov a žien pre dosiahnutie mnohonásobného orgazmu a orgazmov rôznych intenzít a trvaní sami. Samozrejme, reštauračný vozeň bol takmer na začiatku pomerne natrieskaného vlaku a fajčiarsky na konci, takže mali relatívne dlho súkromie. To sa snažila využiť sympatická slečna, aby spomenula niekoľko osobnejších  historiek a štipľavejších sklonov z tejto a v tejto oblasti. Jozef sa pridal, keď vlak práve zastavoval v Poprade.

Po ostatných dámach ani stopy. Debata začínala byť značne osobná a Jozef mal dve možnosti: Prvá spočívala v tvárení sa ako natvrdnutý lieskový orech a skĺznuť do inej témy, druhá znela:  zachovať sa ako džentlmen voči mladej dáme, spovedajúcej sa z prílišného množstva sexuálnych babrákov.

Dámy sa pomaly vracali a niesli 7 plechoviek Šariša. Ako to už býva s pivom; jedno vypiješ dve vyštíš. Jozef pozrel na svoju spoločníčku v debate a ospravedlnil sa kvôli potrebe. Ona sa zdvihla tiež, vraj z toho istého dôvodu.

Dámy boli zamestnané hlučnou debatou o nesmrteľnosti chrústa a tak vôbec nezaregistrovali, že sa ich kamarátka vybrala rovnakým smerom, ako ich mužský spolucestujúci. Jozefovi, hnanému primárnou potrebou, to tiež ušlo a tak spokojne vošiel na záchod a vykonal potrebu. Pred dverami ho však čakala oná slečna a jej hladne vypleštené oči. Jozefovi bolo jasné, že nie on, ale ona si vybrala možnosť druhú: džentlmena. Necítil ku nej nijakú sexuálnu príťažlivosť, no napriek tomu si dal na zanechanom dojme záležať a veľmi rýchlo a intenzívne dožičil cestujúcej dva orgazmy nasledujúce tesne za sebou. Urobil to pre ňu. Nemusel, ale urobil.

Tak ako predtým, tak ako vtedy vo vlaku a často potom sa rozhodol urobiť dáme láskavosť. Sám však vrchol dosahoval nie veľmi často.

Dnes tomu nebolo inak. A bolo mu to rovnako jasné, ako (tentoraz) aj príjemné. Vedel, že život nie je o hromadení statkov, ale o žití. O kvalitnom žití. A rád pomohol, rád ukázal, rád naučil.  

Bol umelec. A duševne takmer dospelá mažoretka sa stávala jeho ďalším veľkolepým dielom.

Keby bol býval literátom, mohli by sme ju označiť ako skvostnú short story. Jej tvár a nevládne v slastných kŕčoch stŕhajúce sa svieže a voňavé telo svedčili len a len o majstrovských ťahoch géniovho nástroja.

                Nasledujú okamihy ako vystrihnuté z obrázkovej knižky:

 

Jozef, neúprosne privádzajúci svoju sútoaletníčku do varu - znova a znova -, začal prirážať značne silnejšie a pritláčať omnoho viac, pretože vycítil, že práve teraz je na to ten správny čas. Mladucha kvílila, akoby to malo byť naposledy, kým celé vnútro jej slastného ústrojenstva bolo napité krvou a rozcitlivené do tej miery, že sa jej nohy triasli tak silno, že ju Jozef musel podoprieť.

Vtom však začul prvé tóny Šabľového tanca. Podoprel si ju dlaňou tesne pod pupkom a začal cválať do rytmu. Takto znásobený tlak na bod G donútil dievčinu ku srdcervúcemu kriku a úplnému strateniu kontroly nad svojimi kolenami a ostala rukami zavesená na nádrži záchodu, kým zvyšok tela visel vo vzduchu, pevne v Jozefových rukách.

Audiovizuálny skvost!

                V okamihu vyvrcholenia, ktoré bolo očividne enormné, mladá kráska stratila kontrolu aj nad rukami a tak ju musel Jozef zachytiť komplet celú. Urobil tak a trasúcu ju objal. Spustila plačlivý smiech, pri ktorom jej tiekli slzy z klipkajúcich očí. Dokonané bolo, a Jozef prežíval naplnený pocit zadosťučinenia pomocou druhému. Hladkal ju asi päť minút - kým sa prestala triasť - a pomohol jej vyzliecť si roztrhané silonky a utrieť jej výtokom zaliate stehná.

                Bola naozaj pôvabná - takto krásne zničená a strapatá, s úsmevom úprimným, ako len deti vedia mať.

                Ale to už znela druhá sloha Tichej Noci, čo znamenalo blížiaci sa koniec koncertu.

Rýchlo si vyhrnuli spodnú bielizeň a davaj ho späť!

Spisovateľov komentár k príspevku

no, na zbytku sa zatiaľ ešte pracuje : )



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8