...o tom ako som prišiel na náš koniec pri kolenách jeho začiatku...

čupím v chládku planét pod jazykom slnka
píšem na titán modulov
ruskou ceruzkou „kozmos II“
pre tommyknockerov a turistov ázijských tigrov
je všetko také ako vyzerá?
také nehlboké a ako sa len pohnem?
trvá to dlho zabúdam zabudnem
premieňam sa na kráter
a kométy mi salutujú prirazením plynov
až sa musím skloniť
nad tou nádherou

/hyperspace hyperspace hyperspace/
spolu
uväznení v makrokozme alternatív
ktoré nikdy nespoznáme
a tak prišiel život?
s ošúchanou palicou na vychádzky
s trstenicou pre samopašné celuly
a kvapkajúcim semenom v dlaniach
miesto bezpečnej radiácie trpaslíkov
a ja šepkám
do žiadneho vzduchu pri soche vlajky
pri prvej stope džezmena s nátiskom
menovca džezmena
a
na tričku mám barokových anjeličkov
s venovaním od kráľa Ľudovíta
od kráľa
Slnko
aha tak
tam bude náš koniec
tak
tam bol náš
začiatok....