Posledný úsmev na pole
Spisovateľ/ka: Števo | Vložené dňa: 28. februára 2006
http://citanie.madness.sk/view-1295.php
http://citanie.madness.sk/view-1295.php
Krásne polia, žijú si šťastne, avšak ja, len píšem básne. Chcel by som tú slobodu, tú voľnosť nebeskú. Rozpínať sa do šírky, a mať dušu priateľskú. Rozdať sa všetkým, ako pole. Stačí mi aj jeden lán, len nech nie som sám. Závidim poliam, ako si žijú, majú druhých radi, a sami trpia. Nič ich nezlomí. Ani vietor, ani blesk, iba úroda sa poškodí, ale to nič, pole ďaľej stojí ako oceľová tyč. Aj keby sa slnko pomiatlo a zem na prach premenila, pole tu bude vždy v nádhere svojej, zmenené, ale kráse navždy. Pomaly som doplakal, a nechal všetko tak. Možno to pomohlo, nedozviem sa, ja neborák. |