Ave Mária

ano, dokonca aj melódiu som tam počul. Dostalo ma to. Ani neviem ako som sa k tomu dostal.  

silne.. vinetou mi vzdy pasoval k tymto veciam..  

.  

Veľmi sa mi to páčilo :)  

k takym sa nerada vyjadrujem v kazdom pipade venovana basen je priosobna na hodnotenie cudzou osobou (alebo cudzou veverickou) :) ale je pjekna...:)  

pekne a smutne..ale aj bez vysvetlenia to dobre znie  

..aj tvoju mamku mozno dojalo?!...tak ako mna  

hm tak dosť smutná vec, a keĎ som prečítal vysvetlenie tak chápem úplne...:)  

Vysvetlím aj nohaté slnko - ak už vysvetľujem:), mama chodievala každý rok do detských táborov a ako svoj maskot nosila so sebou nohaté slnko. Bolo to slnko z polystyrénu na palici a z toho slnka - k nemu boli prišité nohavice s topánkami. A ako sme mamu pochovávali, bolo zamračené celý deň, akurát na čas pohrebu maminu trhlu osvetlili dva slnečné lúče spoza mrakov, vznikol optický slnečný úkaz, akoby slnko malo nohy a práve na mamin pohreb:)  

mama sa volala Emília, ale Ave Máriu hráli, keď sme ju pochovávali a "Posledný z posledných prichádza spovedník a vykupiteľ" neprišiel dopredu, lebo bol kňaz a pohreb bol občiansky, keďže mama bola učiteľka, bolo to za socíku a keby bol pohreb cirkevný, tak by nesmelo prísť zhruba 90 percent ľudí, čo sa s ňou chceli rozlúčiť a on mi potom nechal odkaz, že som to nezvládol - no mal som 21 rokov a chcel som, aby sa s mamou rozlúčilo veľa ľudí, chápem aj jeho, dnes by som dal pokojne cirkevný pohreb a neprekážalo by mi, že tam tí ľudia nie sú - vtedy to bolo iné, dnes sa to ťažko už aj vysvetľuje:)  

to je taká básnička, ktorá vznikla tak, že keď zomierala moja mama a mala kruté bolesti v nemocnici (+44), vždy som sa bál, čo ma pri nej čaká a raz som tam prišiel a mama ležala zastlaná v perinách - polosediac - pololežiac a pri jej posteli sedel kňaz, ktorý jej na ústnej harmonike hral pieseň Vinetua. Bol som šokovaný. Ako vyšlo najavo, chodil v nemocnici dávať prijímania ťažko chorým pacientom a mamu si obľúbil, tak jej po prijímaní prišiel zahrať na ústnej harmonike, len tak, z radosti:)  

ten koniec mi dosť unikal, ale začiatok: nádherá... odpo na povzbudenie, elbo také by som chcela vedieť aj ja vypotiť... Steny sa chvejú od vĺn z krokov ľudia sa stali notami Aj keď prišli všetci nie je ich dosť Chýba posledný a prvý hosť Posledný z posledných prichádza spovedník a vykupiteľ Nohaté slnko k nemu zostúpi nech nie je sám prvým z vrecka vyberá ústnu harmoniku - potiaľ klobúkom dole