Merle Corey - tajomstvo portálu (tretia časť)

Rýchlo som sa premenil naspäť, nechcel som ich veľmi vystrašiť a bál som sa reakcií, ktoré by som mohol ako vlk vyvolať. (a ten pocit bol dosť nepríjemný). Na moje veľké počudovanie, tentoraz sa nikto nepovracal a dokonca ani nevyzerali obzvlášť vystrašene, skôr prekvapene a možno aj trošku pobavene. Určite to nečakali. Kronos sa stále uškieral akoby si celú situáciu vychutnával. Pri pohľade na jeho tvár som si nedokázal odpustiť úsmev aj ja.

„Už asi chápem, ako si myslel to s tým vlkom, Kronos." Prehodil do tichej atmosféry muž, ktorého meno som stále nepoznal.

„Ako sa vlastne voláš?" opýtalo sa ma to dievča.

„Šľak do toho! Ja som vás zabudol predstaviť!" vydýchol Kronos a okamžite začal rozhadzovať ukazovákom a vravieť mená.

„Toto je Lucius, ten v brnení je Tred, ďalej Aihan, Rodgie a nakoniec Iris." Pri poslednom mene sa milo usmial na dievča, „a toto je Merle Corey!" zakričal medzi ostatných.

Zoznámenie bolo rýchle i keď dosť netradičné. Potom sme si posadali k ohňu a po niekoľkých kolách otázok na mňa, prišla reč aj na ostatných. Veľmi ma zaujímalo kto sú a čo tu vlastne robia. No nepýtal som sa ich na to hneď, vedel som, že takáto partička ľudí má niečo za lubom a určite mi to neprezradia len tak. Trošku ma mrzelo, že ja som im svoje tajomstvo odhalil tak rýchlo, ale čo sa stalo už sa neodstane. Je možné, že keby som to bol vtedy odmietol, nebolo by naše zoznámenie pokračovalo.

Tak ako som už spomenul, večer, keď otázky na mňa skončili som sa začal pýtať ja. (bola už poriadna tma)

„Počuj Tred, už sa ťa to chcem spýtať odkedy som sem prišiel, to brnenie čo máš na sebe, nosíš ho stále alebo ho máš len kvôli mne?" položil som svoju otázku na toho čo sedel oproti mne.

„On ho nedáva dole ani keď sa kúpe!" vykríkol Lucius a začal sa chcechtať.

„Buď ticho!" zahriakol ho Tred, „nie Merle, to brnenie dole skoro vôbec nedávam. Naučil som sa v ňom žiť a pohybovať akoby bolo mojou súčasťou, v boji potom nepredstavuje až takú prekážku."

„Takže ty si bojovník?"

„Najlepší z najlepších!" zafunel a s rachotom sa postavil. Predvádzal rýchle výpady a bloky. Nestáva sa mi často, aby som obdivoval iných mužov, ale tento mal niečo do seba. To čo predvádzal už ani nevyzeralo ako boj, neviem ako to povedať. Nepredstavovalo to pre neho žiadnu námahu a to mal na sebe možno brnenie rovnako ťažké ako ja. Bolo to niečo medzi tancom a až meditačnými pohybmi. (smiešne povedané) Vyžarovala z toho energia a až mrazivý pokoj.  

Chvíľu som sa ho ešte vypytoval kde sa to naučil ale to bolo len naoko.

O Luciusovi som sa dozvedel, že bol rovnako výnimočný ako Tred, až na to, že nevynikal v boji ale naopak v liečení. Taktiež nosil plátové brnenie a bol statný chlap, ale nemal ho na sebe vkuse ako Tred. No a ešte som sa dozvedel, že spoločnosť mu robí jeho kladivo.

„Merle, povedz mi, prečo si si vybral práve vlka?" opýtala sa ma Iris a prepálila ma pohľadom.

„Ťažko povedať, ja som si vlastne asi ani nemohol vybrať. Ale som rád, že je to práve vlk."

„Tak to je dobre." Odpovedala.

„A ty?" opýtal som sa, „aj ty niečo dokážeš?"

„Samozrejme." Pousmiala sa a hodila pohľadom otázku na Kronosa, ktorej rozumeli asi len oni dvaja. On prikývol. Potom pomaly vstala a urobila zvláštne pohyby rukami, akoby kreslila. Sledoval som každý pohyb a zdalo sa mi, že aj ten najmenší úklon, najmizivejšie zohnutie prsta má v tom divadle akúsi úlohu. Objavili sa okolo nej malé biele kryštáliky. Myslel som si, že sa mi to len zdá, no nezdalo. Kryštáliky sa jej sformovali pred rukami a potom sa rozprskli do strán.

„Čo to dopekla..." začal som klásť svoju otázku ale Rodgie mi skočil do reči.

„Tomu sa vraví mágia, Merle."

„Čože? Mágia? Strieľate si zo mňa?"

„Mágia." Povedal pomaly akoby sa nad tým slovom zamyslel, „a tvoja schopnosť nie je tak trošku mágia? Sám si dôkazom existencie mágie..." dodal. A mal pravdu. Hanbil som sa, že som vyprskol tak rýchlo a tak hlúpo. Ešte keby som nebol, kto som, tak budiš, ale keďže som kto som, tak mi to malo štrngnúť skôr. (dúfam, že je to zrozumiteľné)

„Keď už sme pri tom," nadhodil som na to, aby sa nezačala debata na tému mágia a moja premena, „čo dokážeš ty, Rodgie?" To odhaľovanie ma začalo baviť. Bolo vzrušujúce dozvedať sa schopnosti iných ľudí.

„Rodgie je náš oheň." Hlesla Iris a zachichotala sa.

„Počkaj, tak to teba som cítil." Vydýchol som skôr ako som si uvedomil, že ničo hovorím.(opäť...)

Rodgie nadvihol obočie a skrivil úsmev. Zjavne nepochopil.

„Nechaj tak, pokračuj." Povedal som a hodil som rukou.

„Nie, chcem vedieť ako si ma cítil, či čo?"

„Keď som sa premenil na vlka, myslím, už keď som bol tu, cítil som, akoby ma odkiaľsi z diaľky ožaroval plameň. Nevedel som čo to bolo a vlastne ani neviem, či to má niečo s tvojou prezývkou spoločné, len mi to tak vykĺzlo."

„Zaujímavé," povedal Rodgie a doširoka sa usmial, „každopádne, to čo si cítil som bol ja."  (na slovo bol dal veľký prízvuk) V tom som si všimol Aihana. Napol luk a mieril kamsi za mňa do lesa. Vystrelil. Šíp mi zabzučal okolo ucha a už bolo počuť len tiché šramotenie ako si prebíja cestu lesom až kým sa nezasekol.

„Sú tu." Zakričal.

„Merle, môžem ti veriť?" opýtal sa ma v zlomku sekundy Kronos.

„Zachránil som ti život, neviem ako inak by som to mohol dokázať." No kým stihol niečo povedať čosi ho zozadu trafilo do chrbta a preletel ponad celé ohnisko a pristál až za miestom kde sedel Tred. Lucius sa k nemu okamžite rozbehol.

„Merle ber drahokam a utekaj do lesa. Musíš ho ochrániť." Zakričal Aihan a niečo mi hodil. Samozrejme som to nechytil a spadlo mi to kamsi do trávy. Počul som hlasné vzdychnutie ale to už som sa premieňal.

„Nie, nechaj ho tam kde je Merle!" zaziapal Tred.

„Keď mu verí Kronos, tak aj ja!" zreval na neho naspäť Aihan.

„Neopováž sa ho vziať!" zakričal a rozbehol sa smerom kam Aihan mieril svoj nasledujúci projektil.

Bol som poriadne na vážkach. Nevedel som, čo je to za drahokam ani kto sú „oni" čo už sú tu. Pozrel som sa na Aihana a on prikývol. To mi stačilo.

Mal som konečne pocit, že mám priateľov a chcel som im pomôcť ako len viem. Vlčie videnie mi uľahčilo hľadanie drhokamu. Predtým ako som vzal drahokam do papule som videl ako Aihan vystrelil ďalší šíp. Neviem či trafil. Rýchlo som sa poobzeral a na pravej strane som v lese videl niekoľko postáv. Vyhol som sa im, vrútil som sa do lesa a bežal som tak rýchlo ako som vedel. Ako som však zistil, zrak som až tak veľmi nepotreboval. Väčšie stromy som obišiel a tie menšie zvalcoval. Vtedy bolo dôležité ujsť. Až neskôr pôjdem tak, aby som nezanechal stopy. Ak ma sledujú dám novým priateľom čas.

Moje myšlienky počas behu rýchlo plynuli. Nemal som strach. Bola noc a ja som bol sám uprostred tmavého lesa. Báť by sa mal každý kto ma stretne. (pri tej myšlienke som sa zasmial a skoro som prehltol ten diamant) Predpokladal sa nazdával som sa, že diamant má len symbolickú hodnotu. (teda, myslel som, že ten diamant má normálnu cenu ako normálny diamant. Ani vo sne by ma nenapadlo, čo sa z neho neskôr vykľulo)

Taktiež som premýšľal nad tým, prečo Tred nechcel aby som ho zobral. Chvíľu som nad tým strávil a potom som sa začal venovať ceste predo mnou a okoliu

Trošku som spomalil aby som pri zbesilom dychu nestratil drahokam. Vtedy som pocítil silný úder. Ani som necítil bolesť, len náraz. Odletel som aj napriek mojej hmotnosti zopár metrov a tresol do stromu. Drahokam mi vypadol. Zaostril som v tme ale nepohol som sa. Nikoho som nevidel. Bol som zmätený a taký rozzúrený, že by som kohokoľvek roztrhal na márne kúsky. Premáhal som sa aby som ostal ležať. Asi po dvoch minútach som usúdil, že už je to bezpečné a pohol som sa. Našiel som drahokam a keď som sa poň zohol prišiel ďalší úder a potom už len tma.