Bozk (najnovšie upravený a doplnený/

(1) Vianoce roku 1959 slávime o týždeň skôr. Sedíme piati za stolom. Tichá noc. Prerušovaná iba jemným šumom lístia. Okno je na chvíľu pootvorené, lebo Dávid postavil na čaj. V luxusnej chate síce je elektrina, ale Dávid má tulský samovar. Voda sa v ňom zohrieva horiacou brezovou kôrou na teplotu bieleho varu. Sladkasto štipľavá vôňa striebristého dymu a omamná vôňa blízkeho lesa. Voda je z neďalekého horského prameňa. Lesklá a zakrivená plocha samovaru je ako magické zrkadlo, ktoré odráža skreslené, mystické, bizarné a mihotavé tvary hviezd, Mesiaca a vlniacu sa priesvitnú záclonu. V príjemnej pohodičke si rozdávame darčeky. Šárika zapne gramofón. Znejú Polovecké tance z opery Knieža Igor od Alexandra Porfirjeviča Borodina. Dávid nalieva do šálok čaj. Podáva sa bez cukru. Iba voda a zelený čaj. Prvý dúšok. Božský, chutný, zlatistý a voňavý nektár. Rafinované harmónie chutí a vôní dráždia chuťové a čuchové bunky. Meditatívny, intímny, inšpiratívny a euforický pôžitok. Cez celé telo prúdi vzrušujúce teplo. Na čerstvo sparený sypaný čaj v sklenenej nádobe je úchvatný pohľad. Skrútené lístočky v horúcej vode sa rozmotávajú, rozvíjajú a plávajú. Čajový lístok je tancujúca víla. Ako v básni Víla rieky Lo. Napísal ju Cchao Č'. Žil v rokoch 192 až 232. Bol to brat čínskeho cisára, ktorý ho poslal do vyhnanstva.

- Je plný čara celý výzor jej,

vznáša sa ako labuť ľakavá.

Ako keď lunu vidíš za mráčkom.

Mihá sa, vzlieta v jasnom povetrí,

vo vánku krúži - páper snehový.

Pás jej je ako zvitok hodvábu,

a krehkosť tyla jej a šija jej!

Ako do hviezd večerných

pozerám jej do očí, v tvári ma pokoj

jaspisu, gestá jej ladné, ušľachtilé sú.

Tu nôžka jedna pláva čarovná,

a pri nej druhá nôžka priezračná.

A hľa, nachovou perou

čosi mi hovorí. Hovorí šepkavo.

ŠÁRIKA: "Ďalší milý darček. Jemná prácička! Ručne tkaná a maľovaná šatka z prírodného čínskeho hodvábu. Ako v rozprávke Stolček, prestri sa! Prestriem si šatku na stôl. Má tvar štvorca. Preložím šatku prvýkrát na polovičky, potom na štvrtinky a napokon na osminky. Štvorec sa mení na úzky obdĺžnik. Uviažem uzol na oboch koncoch obdĺžnika. Pokúšam sa so šatkou tancovať ako Dora Angela Isadora Duncanová. Vznášať sa ako labuť ľakavá. Ako keď lunu vidíš za mráčkom. Mihá sa, vzlieta v jasnom povetrí, vo vánku krúži, páper snehový. Tanec vločky snehu na rozpálenej peci."

(2) Začínajú sa letné prázdniny roku 1960. A začína sa aj naša misia, ktorá súvisí s povstaním v Tibete. Vypuklo 10. marca 1959. Čoskoro bolo povstanie 28. marca vojensky potlačené. Pokyny k misii sú zašifrované v dvoch častiach. Večer trojkráľový alebo Čo len chcete od Williama Shakespeara. Evanjelium podľa Matúša kapitola 2, verš 11: A keď vošli do domu, našli dieťatko s Máriou, jeho matkou, a padnúc klaňali sa mu a otvoriac svoje poklady obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Na cestu sa vydávame večer. Traja králi: Dávid, Richard a ja. Čo len chceme? To zatiaľ nevieme. So sebou berieme zašifrovaný poklad: kadidlo, myrhu a zlato. Rádiostanica je kadidlo. Dá sa vypátrať podľa dymovej stopy v éteri. Anténa je jej myrha. Hotovosť máme aj v zlate. Na druhý deň sa k nám pridá Pin Jen a jeho bratranec. Je to naše prvé stretnutie a prvý dobrý dojem. Pin Jena voláme Pin. Ako PIN kód. Dávid má taký suvenír z 2. svetovej vojny: personal identification number. Vyrytý na malom kovovom štítku. Pin je dobre urastený a vyšportovaný sympaťák. Mama Tibeťanka, otec Číňan. Rodičia pracujú v nemocnici. Otec je nadšený propagátor tradičnej čínskej alternatívnej medicíny. Pin okrem rečí svojich rodičov ovláda angličtinu, taliančinu a je skúsený rádioamatér. Na tretí deň dôjde zašifrovaná správa, že odchádzame do Nepálu. Budeme bývať v kláštore. Vysoko v horách. Do kláštora prichádzame o týždeň. Vďaka našej zašifrovanej hotovosti nás prijmú ako svojich priateľov. Láma, hlavný predstavený kláštora, dostal od Richarda peniažky. A tie sa vždy zídu. Máme samostatnú miestnosť pre našu rádiostanicu. Dobre zakamuflovanú anténu umiestnime na streche. Ostrihajú nás dohola. Prezlečieme sa do plášťov ako ostatní mnísi. Láma na druhý deň ochorie. Niečo ho uštiplo. Vyzerá to ako uštipnutie včely. Meditujeme o včele v pätnástom verši z Piesní Mgul Glu. Napísal ich tibetský básnik Cchangs Djangs Rgja Mccho. Bol to Šiesty Dalaj Láma. Vzdal sa všetkých práv a hodností. Žil v rokoch 1683 až 1706. Zomrel na ceste do Číny.

Thousand-petalled hollyhock -

If you're made an offering,

Take me, the young turquoise bee,

Into the temple too.

Mních z Japonska nás učí pesničku Sakura. Spievame ju po japonsky aj anglicky.

Sakura sakura

Noyama mo sato mo

Miwatasu kagiri

Kasumi ka kumo ka

Asahi ni niou

Sakura sakura

Hana zakari

Sakura sakura

Yayoi no sora wa

Miwatasu kagiri

Kasumi ka kumo ka

Nioi zo izuru

Izaya izaya

Mini yu kan.

Cherry blossoms, cherry blossoms,

Blanketing the countryside,

As far as you can see.

Is it a mist, or clouds?

Fragrant in the morning sun.

Cherry blossoms, cherry blossoms,

Flowers in full bloom.

Cherry blossoms, cherry blossoms,

Across the Spring sky,

As far as you can see.

Is it a mist, or clouds?

Fragrant in the air.

Come now, come,

Let's look, at last!

(3) DÁVID: "Lámov pohreb sa skončil. Byť alebo nebyť? Pohrebný rituál je nadpriestoročasová odpoveď na známu otázku Shakespearovho Hamleta. Minule som navštívil na katedre anatómie svoju priateľku. V pracovni na podstavci mala kostru nášho profesora anatómie. Pod tým strieborný štítok s úryvkom básne od Alexandra Sergejeviča Puškina. Exegi monumentum aere perennius, ipse dixit Quintus Flaccus Horatius. Slová vyvolených. Náš profesor obdivoval v Puškinových slovách genialitu pozitívneho myslenia. Na prednáške vyhlásil, že svoju mŕtvolu podaruje našej lekárskej fakulte. Nech jeho telo aj po smrti poslúži v pitevni na cvičeniach z anatómie. Najmä pekným mladým medičkám! A potom jeho kostra bude učebná pomôcka a aj pamätník v životnej veľkosti."

(4) Pin masíruje vo vani Šáriku. Využíva pri tom teoretické a praktické znalosti, ktoré sa naučil od otca: čínske hexagramy I ťing, body jin a jang na nespojitých meridiánoch v anatomických mapách Čen ťiou, lineárna a bodová mikromasáž, manupunktúra, akupresúra, masáž ucha a tak ďalej... Krásne a do zlatista opálené nahé telá Šáriky a Pina sú zlato. Dymiaca vodná fajka pri vani je kadidlo. Na hladine voňavá a hustá pena do kúpeľa je myrha. Vedľa vo vedierku s ľadom je kola. Šárike to pripomína začiatok dvojveršia Collige, virgo, rosas od Decimusa Magnusa Ausoniusa a De beata vita od svätého Aureliusa Augustina. Popíjajú kolu. Striedavo fajčia fajku. Počúvajú hudbu z hotelového gramofónu. Giacomo Puccini: La Tosca. Platne sú Šárikine. Priniesla ich ako súčasť prekvapenia. Pin je džentlmen. Obsluhuje Šáriku aj gramofón. Nalieva kolu. Vypúšťa z vane chladnúcu vodu a napúšťa teplú. Keď Pin na chvíľku vychádza z vane, predvádza sa ako kohút. Vypína hruď a napína svaly. Nahota ich ešte viac zbližuje. Rozprávajú sa po taliansky. A hľa, nachovou perou čosi mu šepkavo hovorí.

ŠÁRIKA: "Vychutnajme si s pôžitkom túto nádhernú operu. Hra s magickým trojuholníkom. Prvý vrchol trojuholníka je okúzľujúca a slávna speváčka Floria Tosca. Druhý je maliar cavalier Mario Cavaradossi. A tretí je šéf polície barón Scarpia. Tosca a Cavaradossi sú šťastne zamilovaní snúbenci. Prvé dejstvo, katedrála Sant' Andrea della Valle v Ríme. V katedrále sa ukrýva bývalý konzul rímskej republiky Cesare Angelotti. Pri úteku mu pomáha jeho sestra. Je to prekrásna markíza Attavanti s azúrovými očami. Cavaradossi maľuje obraz Márie Magdalény, ktorá sa ponáša na markízu.

Tu azzurro hai l'occhio, Tosca ha l'occhio nero!

Bitku u Marengo 14. júna 1800 vraj Bonaparte prehral.

Sommo giubilo, Eccellenza!

Nol sapete? Bonaparte... scellerato... Bonaparte

Fu spennato, sfracellato e piombato a Belzebú!

É veridica parola; or ne giunse la notizia!

Tosca žiarli na markízu Attavanti a Scarpia pohotovo využíva príležitosť.

Va, Tosca! É Scarpia che scioglie a volo il falco della tua gelosia.

Druhé dejstvo, palác Farmese.

Tosca é un buon falco!

Doman sul palco vedrá l'aurora Angelotti e il bel Mario al laccio pendere.

Ale Bonaparte bitku vyhral.

Eccellenza, quali nuove!

Un messaggio di sconfitta!

A Marengo.

Bonaparte é vincitor!

Tosca žije pre umenie a lásku.

Vissi d'arte, vissi d'amore, non feci mai male ad anima viva!

Angelotti pred zatknutím stihne spáchať sebavraždu.

Eccellenza, l'Angelotti al nostro giungere si uccise.

Cavaradossi je odsúdený na trest smrti a Tosca je z toho všetkého zúfalá.

Dio m'assisti!

Scarpia navrhuje dohodu, že ak bude Tosca povoľná, tak sa otvorí Hviezdna brána slobody.

Civitavecchia?

Tosca naoko súhlasí, ale namiesto bozku mu vráža do hrude dýku.

Questo é il bacio di Tosca!

Tretie dejstvo, hrad Sant' Angelo. Podľa dohody má byť aj poprava iba naoko.

Poscia a Civitavecchia, una tartana, e via per mar!

Presto! Su, Mario! Mario! Su! Presto! Andiami! Su! Su!

Ale Cavaradossi je mŕtvy.

Mario! Mario! Morto! Morto!

O Mario, morto? Tu? Cosi? Finire cosi? Cosi!

Prichádzajú policajti, aby ju zatkli za vraždu a Tosca sa vrhá z hradieb.

Colla mia!

Tá kola mi dobre padne! Pri tom rozprávaní mi vyschlo v krku. Kola, to je nápoj zdravia, lebo ženám zviera a mužom stavia! Škoda, že sa to v taliančine nerýmuje. Je to jeden z Dávidových obľúbených reklamných sloganov pre propagáciu zdravého životného štýlu a zvyšovania kvality každodenného života. Tosca, pokračovanie príbehu. Hrá ju namyslená primadona. Flirtuje s kulisárom. Potom ho zosmiešni. Počas slávnostného predstavenia opery kulisár náročky silno napne trampolínu. Záverečná scéna. Tosca padá na trampolínu, ktorá je ukrytá za hradbami. Tosca, štvrté dejstvo navyše. Trampolína ju opakovane vyhadzuje nad hradby. V rôznych polohách predvádza svoju spodnú bielizeň pod vlajúcou sukňou. Po chvíľke rozpakov zaburáca smiech obecenstva. Primadona zúri! Pomsta kulisára je sladká. Je to nekonečný príbeh."

Pin vášnivo bozká Šáriku na ústa. Opätuje jeho bozk. Uprene sa mu díva do očí. Ona má azúrové oči, ako markíza Attavanti a on čierne, ako Tosca. Ako do hviezd večerných pozerá do očí, v tvári ma pokoj jaspisu. Šárika uvažuje o nekonečnosti príbehov: Tosca a Isadora, ktoré v rôznom priestoročase žili pre umenie a lásku.

ŠÁRIKA: "Milý Pin, pred mojim príjemným prekvapením ťa ešte celého umyjem voňavým šampónikom."

Šárika vychádza z vane. Kúsky peny jej stekajú po nádhernom tele. Pin ju v príjemnom očakávaní vníma, ako keby v spomalenom filme plávala vo vzduchu. Tok času sa ku koncu spomaľuje. Je plný čara celý výzor jej. Pás jej je ako zvitok hodvábu, a krehkosť tyla jej a šija jej! Gestá jej ladné, ušľachtilé sú. Tu nôžka jedna pláva čarovná, a pri nej druhá nôžka priezračná. Z okraja umývadla berie šampón. Najprv mu začne umývať oholenú hlavu. Šampón dá na okraj vane. Šampónová pena steká Pinovi do oči. Zatvorí oči. Tosca, piate dejstvo navyše. Vedľa vane visí Šárikin župan. Z jeho vrecka si vyberá upravenú šatku. Šatku mu ovinie elegantne okolo krku. Prekvapený Pin otvára oči. Naposledy. Vystiera ruky smerom k Šárike. Na svoju obranu. Neskoro! Šárika sa už vrhá k zemi vedľa vane s perfektne predvedeným džudistickým pádom. Nasleduje prudké trhnutie. Stavec na krčnej časti chrbtice naráža do hrany na okraji vane. Je okamžite zlomený. Miecha je prerušená. Telo sa mykne v predsmrtnom kŕči. Smrť prichádza nečakane a okamžite. Nad Šárikou bezvládne visí Pinova hlava. Bizarne vykrútená. S vytreštenými očami. Ústa sú pootvorené v morbídnej karikatúre úsmevu. Že vraj kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie! Ústa, ktoré sa iba pred chvíľkou tak nádherne bozkávali. Šárika vstáva. Chytá Pina pod kolenami. Vyťahuje mu obidve nohy z vane a preloží cez okraj. Hlava leží na dne. Odvinie mu z krku šatku. Rozväzuje na nej uzly. Uzol! Spomenie si na minuloročné Vianoce, keď jej darovali túto šatku. Vyžmýka ju, poskladá do malého štvorca a dáva do vrecka. Pred odchodom aktivuje časový spínač v detonátore na zápalnej náloži. Kvôli zahladeniu stôp musí hotel zhorieť.

(5) ŠÁRIKA: "Ešte doplním komentár k zašifrovanej správe s názvom Tosca a jej bozk. Láma spal, keď ho Pin zasiahol z pištole. Mala zúženú hlaveň s tlmičom. Projektil bol vyrobený zo zlepenej zmesi omamujúcich, jedovatých a uspávacích granúl. Pod kožou sa rýchlo rozpustil. Malá rana vyzerala ako uštipnutie. Láma zraneniu podľahol. Pin sa chystal spáchať ďalšiu vraždu. Stopla som ho."

(6) Vzhľadom na odľahlosť kláštora sa súdna pitva koná neskôr. V rane po uštipnutí a ani v celom tele nie je žiadna stopa jedu. Príčina smrti je jednoznačná: mozgová príhoda vo veku 96 rokov. Láma však vyzeral mladšie. Je to snáď ospravedlnenie pre takýto nezmyselný rozkaz? Nuž a pištoľ bola iba vymyslená, vzdialene od reality, v bezpečnom pohodlí kancelárie na ústredí. Je to ako zlý sen. Za krátke obdobie je to už ďalšie zbytočne stopnutie. Richard okamžite zasiela šifrovanú správu. Navrhuje zriadiť vyšetrovaciu komisiu. Svoj návrh zdôvodňuje podozrením, že na ústredí je pravdepodobne dvojitý agent. Ten sa snaží odstrániť tých dvojitých agentov na druhej strane barikády, ktorí by ho mohli odhaliť a usvedčiť. Žiaľ, v našej brandži sa stávajú aj také veci. Všetci štyria sa snažíme zmierniť Šárikin žiaľ. Argumentujeme tým, že my iba plníme rozkazy. Podobne ako Pin. Je to riziko nášho povolania. Pracovný úraz so smrteľným následkom. Ako keď v bani padajúca hornina usmrtí baníka. Tentoraz to padlo na Pina. Šárika je z toho všetkého ešte smutnejšia. Bozkám ju na čelo, ktoré je rozpálene od horúčky smútku.