život je krásny..jeden z najkrajších..

Ukľudni ma teplom tvojich dlaní, zabi vo mne pochybnosti, ušliap ten smútok, čo ma premáha, povec, že to zvládneme a ja zas budem žiariť. Vieš, tak ako zvyknem. Keď sme spolu. Ty plus ja na entú. Na entú znamená naplno...

Bojujem zo sebou a depresiami, som na ne sama. Sú len moje. Bolesti či radosti to je jedno, nikdy ich nepodávam nikomu na tanieri...Noci, ktoré preplačem do vankúša nik nevidí, nepočuje, necíti...

Hráš na môj klavír smutné melódie.
Občas..

Keď si večer ležal pri mne, ponorila nás tma do medového svetla a izba bola plná teba. Chcel si ma objať a vravel si - mám ťa rád.
A dnes si ma zase sklamal.
Potom si ma čakal a ja som nemala náladu. Hovorila som - pochop nemám čas a uvedomila som si ťa ako citového snoba. Bolelo to..

A potom som pochopila prečo a bolelo to ešte viac. Že som nechápala. Že som si ťa nechcela vypočuť.
Prepáč...

Mám ťa rada. Nemusíme sexovať, aby nás to bavilo. Ani mi nemusí trčať pupok spod trička, aby si sa pýšil svojou priateľkou. Ani sa ti nemusím spovedať s tým, čo robím. Som ti vďačná a neviem vlastne vyjadriť, čo chcem.

Občas sa cítim ako lienka bez bodiek. A ty potom prídeš a naukladáš mi ich späť. Jednu za druhou. Nie naraz, aby som si to mohla vychutnať.

Ty a ja, skutočnosť šperkov, čo trčia z mojej duše a ty si ich berieš, balíš sa do nich, neviditeľnosť ich ceny, ktorú poznávaš len ty, ja s tebou, ty vo mne, ja v tebe, nech sa motýle posadia na moje telo,
potetuj mi chrbát tvojimi nechtami, pomaľuj mi kosti, hádž mi do úst priesvitné cukríky, zadus ma a potom oživ, resuscituj ma, objím ma dekou, potom tebou, nes ma, nes, nech môžem pozerať na listy stromov, ako kedysi z kočíka.

...načapovala by som ti do úst rozpálenie, chuť Granka a praskajúcich egrešov, chuť prekvapenej chvíle kučeravej ako šnúra telefónu, načapovala by som pre teba pobavenie úplného odovzdávania sa, riskantného a zraniteľného...

Ľúbim ťa.

a už nič.

.. 

život je krásny..jeden z najkrajších...