Rekviem pre pocity

chodil som ulicou a pozoroval vtáky
ako si lietajú, majú svoj šťastný let
ignorujúcich okolo seba
šťastný smiech

zatúžil po domove, normálnom
poznať čistotu
ocitol sa v náruči nepoznaného
iba záhuba

pohltila ma, dusí ma
šaty pohodené na pohovke
berie ma peklo
a zožiera ma
zomieram

bože zomieram pre túžbu
nádychu jarnej ruže
beznádej
stále prázdnota a súcit vo mne
na normálny život