Tom

Pripojenie povolené, vítam Vás v mojej sieti, prajem peknú prácu, quak.

Takto sa nejako ozval môj počítač, keď som sa naňho nalogovala. Bol to normálny notebook s normálnymi funkciami. Jedno ale na ňom bolo špeciálne. Bol zelený. Ten model vyrobili len pre mňa, inak bolo všetko ako u normálneho počítača. Mala som vážne rada, lebo ma nikdy nesklamal a bol proste OK. Čo sa ale stalo, že ho spomínam v minulom čase (smrk)?

Stalo sa to asi pred rokom. Ako každý večer kým tata robil večeru, bola som na chate. Najradšej mám Pokec, dá sa tam pokecať:). Jedného dňa som dostala správu od Dustyho43. Naozaj som netušila kto to je, ale pokecať sa dá aj nezáväzne, nie?

Bolo to viac ako čudné. Chcel vedieť značku môjho notebooku, ale ďalej už neodpovedal. Radšej som sa odhlásila a išla pozerať niečo v televízii. Myslím, že to bola ďalšia stupídna (pardon za výraz) telenovela alebo súťaž, kde vyhráte všetko a zároveň nič. Presne to neviem, lebo sa mi to zlievalo do jedného súvislého obrazu. Okolo ôsmej bola večera, potom som ešte pozerala na nejakú detektívku, ale nakoniec ma premohla únava a išla som si ľahnúť. Druhý deň som celý strávila v škole a keď som sa vrátila domov a spravila si úlohy, išla som na chat, pozrieť, či niekto nepísal. Bola tam len jedna správa od ... Dustyho43 a bola krátka a hovorila za všetko:

Krvi by sa mi nedorezal. Blafuje, alebo hovorí pravdu ?????

Mala som toho dosť, tak som sa odhlásila a len tak sedela na stoličke. Mám to povedať, alebo nie? Naozaj som nevedela, čo robiť, tak som to nechala. Určite to bol nejaký zakomplexovaný debil (pardon za výraz), ktorý sa potreboval odreagovať. O pár dní mi ale došiel balíček a v ňom bol hrnček a na ňom napísané: „Hodíme kafe? Dusty43“ Ten chalan naozaj nie je v poriadku... Na nete samozrejme striehol na mňa...

Tak a ja naozaj neviem, čo mám robiť... ale premohla ma zvedavosť. Tak som tatovi povedala, že zajtra mám stretnutie z chatu a že pôjde so mnou aj Linda, tak sa nemusí báť. Tak som o piatej bola na dohodnutom mieste, ale nie s ním, ale s Lindou so si pri pulte kupovala kakao a zatiaľ pozerala po ľuďoch. Bol tam a bol naozaj hrozný. Mal okolo dvadsiatky a nie 15 ako písal a okrem toho zvieral v ruke obrázok notebooku- môjho notebooku a sem tam sa sklonil a pobozkal ho. Bolo to strašné a tak som vzala kakao a Lindu a odišli sme preč. Večer ma už len čakala správa na nete:

A odhlásil sa. Naozaj som tomu nechápala.

O deň nato som pozerala poštu a niekto mi poslal krásny obrázok. Keď som klikla pre zväčšenie, rozbalil sa mi vírus. Skúšala som ho zneškodniť novým antivírovým programom, ale nepodarilo sa mi to. Musela som ho odviesť do opravy. Pri pulte bol chlapík s šiltovkou a bral mi počítač z ruky a vravel: „ No pokúsime sa to opraviť. Zaplatíte, až vám počítač vrátime už opravený.“ Odišla som z predajne, keď som sa zarazila. Tie ruky, čo mi brali počítač boli tie isté ako tie, ktoré držali fotografiu môjho notebooku v Cofee & co. Ten opravár bol Dusty43 alebo Tom. Ja hlúpa koza, dala som môj milovaný počítač do rúk toho zvrhlíka! Rýchlo som sa vrátila do predajne, ale Tom tam už nebol. Čo mám teraz robiť? Zavolala som políciu, ale keď som im povedala môj problém, stále ma niekde prepájali, až sa ozvala národná bezpečnosť a sľúbili mi nový počítač, keď podpíšem papier o mlčanlivosti.

Teraz píšem na novom, obyčajnom a hlavne škaredom počítači a chýba mi ten starý. Neviem, prečo som o tom nemala hovoriť a prečo mi ten hlupák počítač vzal, ale raz sa to určite dozviem. Na internete som si práve našla správu. Ja ho zabijem:

Odhlásila som sa. Mala som toho dosť. A až s ním skončím, aj on toho bude mať dosť. Sľubujem.