Ja a moja...
http://citanie.madness.sk/view-13466.php
Nehybne vsak cakala v kute.
Hodil som k nej zrakom tuzbu,ze ked nie teraz,tak nikdy.
No ta sa len odrazila od jej reflexneho tela.
Podisiel som teda k dveram,ze nakoniec odidem,
[Nepohla ani krkom,len hrdo a panovacne pohltila caro celej izby.]
ale spoza dveri som na nu este zopar minut skulil.
Zbytocnost mojich cinov sa dala prirovnat len k vrazde mora dykou od chrbta.
Bludil som v labyrinte ,ktory poznam uz niekolko rokov naspamat,asi 30 minut.
Z kazdej znamej miestnosti na mna cumela.
Opovrzlivo a arogantne.Samozrejme povysenecky.
Vsetko to zabalila do jednoliatej tvarovej mimiky.
Vypovedajucej len jedno:"Nikdy!..."
...
Nebolo miesta,odkial by na mna nehladela.
Mozno to bol len vyplod mysle a mozno len vykrik fantazie.
Tak ci onak.Nedalo sa pred nou skryt...Bola vsade...
V prazdnom kybli pri toalete,v plastikovej nadobe od proteinoveho napoja, pri stole ,V TELEVIZII,VONKU...
...
A pri tom nevysla z izby.
...
Ked sa mi miha aj v odraze oci mojej jedinej,krasnej a povabnej macky,
tak som svoj odpor vzdal.nutena rebelia zacala stracat na vyzname.
A hnev potichu vyprchaval.
...
Vratil som sa teda,spoteny a rozvrateny spat.
Kazdy krok ma stal kilo vedomia a centimeter nehy.
Pred dverami som chvilku postal,ved predsa to hlavne mam uz zasebou,tak preco to silit.
Ruku som vztiahol na klucku.15,6 milimetra od nej som vsak spanikaril a odtiahol ten patprsty zazrak od ,pre mna zeraveho kusu umelej hmoty.
este 13 sekund som so sebou bojoval,ked som nakoniec s hlasnym nadychom vkrocil a s vydychnutim som uz stal oboma nohami na drevenej replike plavajucej podlahy blackened dream.
...
Tam sa krcila v kute.Temny monument.Este diamantova korunka a od nervov by som sa tam dogrcal.
...
Podisiel som k nej.Zprvu som sa posuval po decimetroch.
Stihol som si ju celu prezriet od kobylky po telo.
...
Trvalo mi to dlhsie ,tak som si vsimol tien ktory vrhala,vychytal som kazdu nedokonalost v izbe a samozrejme som si stihol nenapadne utriet z pod paze pot.
...
Dostal som sa k nej na vzdialenost bitky po nadavkach.
Nervozne a roztrzito som sa na nu este raz zahladel,s ospravedlnenim v tone pohladu,akoze ja za to nemozem,to moje vedomie.
A vzal som ju do ruky,ako clovek,ktory este nesulozil.
Kvapky potu jej stekali po ciernom sexi laku .
Presiel som dlanou po jej hrdle,a jemne zapriadla.
Vsetky negativne a pozitivne pocity zo mna vymazala.
Teraz som to bol opat len ja ...a moja gitara.
LordBeyonder 
26. augusta 2009 22:08:27
