smejem sa keď ťa počujem hovoriť ..

všetko sa zdalo akosi nejasné

v priestore  mladý muž

čakajúc na veľkú lásku

a námestie plné drobných častíc

vo vzduchu

                         akrobatka chodiaca po visutej hrazde    

                         až kým jej nenarastú vlasy

                         po pás až

                         kým sa neutopí na dne

                         Švajčiarskeho jazera

večer kráčame po známej ulici

nad mestom

ty sa stále bojíš mačiek

ktorým svietia do tmy oči

tak

ako pred rokmi

v renesančnom príbehu

                      matka farbí akrobatke kožu na bielo

                      pritom vraví niečo o novom svete

                      za najbližším výhľadom

všetko sa zdá

nejasné                        

v drobných časticiach

vzduchu