môže byť

Lístie potmehútsky padá nahor

v tichučkom odraze

na zemi uložených predkov

vyschnutých,

nanajvýš dvoch farieb,

no nie hýriacich,

jazda samorastného lístia

bez výčitiek a bezstarostná

ohuruje vždyzelené koruny,

pretekárov vzdušných vodotryskov

zahanbene pokorených

vo víre padajúceho odlesku výšok,

pýcha topiaca sa v pohári ticha

...utopená,

jasnozrivý predvídači poloprávd

tušiaci nezmyselný vývoj

spoliehajúc sa na osvedčené zákony

dnes pripúšťajú

možnosť nevie byť len jedna,

zamknuté dogmy akože poznania

natŕčajú dlane

prázdne choré od večnosti

púšťam vás

na bezstarostnú jazdu bez výčitiek

hoc sklamali ste neomylnosť

i tak viera nie pravdou je

ja verím v pravdu ...