So svedomím ruka v ruke? Už nikdy...
http://citanie.madness.sk/view-13657.php
A: Posledný obchod.. už naozaj..
M: A potom kam?
A: Za Jurajom. Hodí mám veci do auta a môžeme sa ísť niekam zabaviť.
...kráčame k parkovisku, kde stretávame Juraja.
J: No nazdar, nakúpili ste?
A: Jasné, počuj, my..
J: Počkaj, ja som niečo priniesol kamošovi. Ale je toho viac, jedna z vás mi s tým musí pomôcť.
A: Podrž tašky Mo, hneď sme späť...
...nový náklad ma neuveriteľne ťaží... bolia z neho ruky...
...farebný obraz sa prepína na čiernobiely...
...mestský ruch sa pozvoľna vytratil, zostali len ruky... veľa rúk... spletené v obrovskom klbku, medzi nimi aj moje, ubolené snáď viac z tej tlačenice ako od držania ťažkých tašiek s nákupom... pretože teraz už nie sú tašky, ani nákup, neexistuje nič... iba tie ruky...
... hmýria sa a vlnia... no niečo tu nesedí... zisťujem, že moje ruky sú odstrkované ostatnými... bránia sa, ale márne... onedlho zostanú samy, opustené, odmietnuté... a tie zvyšné ruky sa v divokom víri prepletajú ďalej...
...ozve sa prenikavý hlas: „Som tvoje svedomie. Už ťa nechcem. Nech sa o teba stará niekto iný, ja nemám trpezlivosť..."
...klbko rúk sa rytmicky pohybuje ďalej...
...a zrazu som sa ocitla v reálnom svete, zdesene sediac vo svojej posteli...
