Hvezdár

Večnosť kraľoval,

nikdy však nezotročoval.

Ani iných, ani seba.

A miloval všetkých, no najviac hviezdy.

Uprostred ničoho vystaval kráľovstvo,

pomenoval Raj, získal si lásku svätých,

prial si žiť s hviezdami.

Ruka sa dotýka planéty,

vráskavá padá k zemi.

Tam čosi skončilo a tu čosi začína.

Nová šanca,ale žiadna možnosť.

Hvezdár,

ktorý mlčaním vytváral rozhovory.

Hvezdár,

ktorý v nevedomosti dosiahol múdrosť.

Hvezdár, ktorý zabil niekoho, ako som ja ( kvôli mne ).

Lesk tisícok hviezd a plač jednej oblohy

iba kvôli jednému.

A ja som zbytočne chcela pomôcť.

Len prišiel a povedal, že odchádza trpieť viac ako Kristus.

Lež on bude trpieť pre seba, bez Boha a pre hviezdy.

Tie budú žiariť ako koženná pobehlica

prinášajúca cnosť.

Tie hviezdy, ktoré večnosť kraľujú

a vždy ma zotročia.