SAMOTA
Spisovateľ/ka: Andrea 408 | Vložené dňa: 9. marca 2006
http://citanie.madness.sk/view-1392.php
http://citanie.madness.sk/view-1392.php
Ja ruky mám dorezané perím
Je to paradox keď dvíha sa chodník a vietor mi prstami vlasy prečesáva
Plazivou chôdzou si mucha pretiera kryštály svojich zamatových očí
Krása životnej samoty no ryhy pravdy sú hrozné
Trhliny času rozbíjajú krehkú omietku myšlienok
Kôru mozgu vyjedajú nenásytné červy vyzdravenia
No triezvosť výpuku katastrofy zmietla zo stola všetky pochybnosti
V ľudskom uchu vejáriky osamotenia vypľúvajú oheň radostnej struny
Z bedier mi padá lavína šepotajúcich slov okrídlených koní
Verím žabej pranostike
Mágia samoty ma pohlcuje do uzla žeravej lebky
V hlave roztrieštenej na tisíc kúskov slnko brieždenia mámi svojou slepotou
Týmto koridorom krivých zrkadiel blúdilo mnoho nezvestných nadšencov
Ale už bolo neskoro
Pán bolesti rozkvitol v nedozerné jazero planúce po dotyku zblíženia
Bol to diabol čo vábil oblaky no vyschla mu krv myslenia
Všetky stromy ovešané koreňmi z dumaných zvitkov ľahli ako nečakaná rozlúčka
Pretože diaľka je nekonečná ako kanál opojeného neba
To nie je spŕška bezhlavých myšlienok kde sa stretávajú všetky chodníky
Sú to len kroky lupeňov krehkej ruže oddialenia
Jak sépia čo farbí bezfarebný vánok no nikdy ju neomrzí
Veď sám nevie byť každý
Tak pobozkajme bochníky hviezd až do hĺbky bez hraníc
Aššurballit 
10. marca 2006 09:04:01
