List o mŕtvom (vz)ťahu

kolená si mi držal   videla som ti tvár  

niesla som tú váhu   nevedela prečo a  kam

užasný si bol    po novom  inak   aj  s tým

že     ako dýchaš?        hore výdych!

rýchlo   ako  vždy   keď   zo   zadu   sa    pozeráš

vtedy   nevnímaš     city    seba   len

už dlhšie  sú to iba  inštinkty    

tretie   opakovanie    posledné

zmenilo moje telo

skameneli predlaktia

rozšírili sa bicepsy

trapézy vystúpili  ako obrovská vlna

môj plochý   zadok  sa metamorfoval do Himaláji

a stehná vykysli  ako cesto

golemovskej sily mám veru dosť

ale   rezervy už nemám   nezvládam 

som rozbitá  nezáujmom  o   prežívanie súčiastky  

---

sedím na úžasnom zadku

vypracovanom z mŕtveho ťahu

                                                            (aspoň niečo trvale  pozitívne )

a čumím naň  

v nemom  úžase   práve

zaniknutého (ne)existujúceho  

mŕtveho vzťahu

                                                                                          tvoja už nesúčasť

P.S.

...pre tých, pre  ktorých to bude zase ukecané

List o mŕtvom   (vz)ťahu

(Aforizmus)

Chyba mŕtveho ťahu

a klinec do rakvy

každého vzťahu:

pozeranie sa do zeme.