Hry osudu

Spisovateľ/ka: Eva | Vložené dňa: 10. marca 2006
http://citanie.madness.sk/view-1402.php

Odporný dych. Opäť ten odporný dych, ktorý cítila na tvári. Tučné telo sa na nej zmietalo. Hnusil sa jej. Výraz jeho tváre. Dotyky špinavých rúk. Chcela vracať. Tieto pocity však dobre poznala. Večery nenávidela. Odporne páchol. Surovo ju zhodil na posteľ a uspokojil svoje potreby. Večery nenávidela. Zo začiatku sa snažila brániť, ale nemalo to zmysel. Zvykla si. Zvykla si na jeho ruky, pach, dotyky, tupý výraz tváre. Jednoducho musela. Pre slzy nezostalo miesta. K vydaju ju donútili. On bol bohatý, časy zlé a rodina potrebovala peniaze. Bez výčitiek obetovali dcéru. Veď prečo nie? Nebola ich.

Deň po dni. Zvuk zatvárajúcich dverí milovala. Odišiel. Konečne bola sama. S blížiacim večerom sa zotmelo aj v jej duši. Už z diaľky počula kroky. Vedela komu patria. Nasledovali tupé vzdychy. Nikdy to netrvalo dlho. Schúlila sa, ponorila do sveta snov. Muž, vlasy ako uhoľ, nebesky modré oči. Zavrela oči a on zakaždým prišiel.

Čas osláv. Čas znovu si uctiť bohov. Obetné dary. Modlitby. Avaerial zašla do chrámu. Nebolo tam nikoho. Vôkol plno kvetov. Oči jej upútal nádherne zdobený oltár. Zlaté ornamenty zobrazovali činy boha Zakarosa. Chrám bol zasvätený práve jemu. Zakaros zabil ozrutného netvora, Dahaku, ktorý sa snažil uvrhnúť svet do temnoty a ničoty. Ľudia si ho preto vážili.

Avaerial nechodila často medzi ľudí. Henios jej to zakázal.

„Si môj majetok. Budeš robiť, čo ti prikážem. To by sa ti páčilo, dráždiť chlapov! Tak to teda nie. Neprekročíš prah tohto domu. Je ti to jasné?! Pobehlica:“ Po Heniosových slovách nasledovala bitka. Surovo ju zmlátil. Udobrovanie taktiež nebola žiadna slasť. Aspoň pre Avaerial nie. V Heniosovom slovníku, totiž udobrovanie znamenalo uspokojenie svojich chúťok za každú cenu.

Avaerial sa nechala unášať omamnými vôňami kvetov a olejčekov v posvätných nádobách. Celý chrám nimi nasiakol. Cítila sa zvláštne. Nepostrehla postavu blížiacu sa k nej. Nežný dotyk rúk. Nebála sa. Zostala stáť. Ten dotyk! Akoby ho poznala už dávno. Pomaly sa otočila. Uprene pozrela mužovi do tváre. Vysoká postava, nebesky modré oči, vlasy čierne ako uhoľ. Bol to on. Konečne prišiel. Muž jej mocnou, ale zároveň nežnou rukou, odhrnul vlasy z tváre. Neposlušné pramienky kučeravých vlasov sa však vrátili späť. Usmial sa. Pohľady. Dotyky pier. Uložil je na koberec z kvetov. Jej malá ruka sa v jeho dlani úplne stratila. Bolo to krásne. Žiadna hrubosť, násilie, zlosť. Len oni dvaja a ich spoločná túžba.

Prebudila sa s úsmevom na perách. Kde som? Postupne sa jej všetko vybavilo. Chrám. Kvety. Neznámy. Kam zmizol?

„Avaerial, spamätaj sa. Určite to bol len sen. Nemohla to byť skutočnosť. Bolo to až príliš krásne a dokonalé,“ povedala si pre seba, ale nahlas. Z pľúc sa jej vydral ťažký povzdych. Bol to len sen.

Dni plynuli. No Henios sa choval divne. Ani sa jej nedotkol. Akoby ho nejaká sila držala ďalej. Zvláštne. Pomyslela si. Netrápila sa tým. Jeho správanie jej vyhovovalo. Avaerial sa už dlhšiu dobu necítila dobre. Ranná nevoľnosť. Malátnosť. Únava. Čo sa deje?

„Zájdem za Sumiou. Tá už bude vedieť, čo robiť.“

„Dievča moje zlaté. Je to dar. Sám Hemias, náš najvyšší boh zeme a hviezd, požehnal tvoje lono. Pod srdcom nosíš dieťa!“ povedala Sumia s mäkkým výrazom v tvári.

„Dieťa! Ale ja ... To nemôže ... Veď Henios ...“ nedopovedala. Zabije ma. Nebol so mnou od tej noci v chráme. Ten muž. Muž z mojich snov. Nie! To nemôže byť ... Vybehla z chatrče ako bez duše.

„Čo mám robiť? Ó, Fariendra, bohyňa všetkého živého, pomôž mi! Vyslyš moje modlitby. Sama si matkou veľkého Zakarosa. Pomôž!“ Avaerial upierala zrak ku hviezdam. Kľakla si uprostred čistinky a so slzami v očiach sa modlila. Náhla únava. Zatvára oči. Tma. Nejasné svetlo.

„Avaerial. To ty si ma žiadala o pomoc. Tu je moja rada. Až sa ti narodí dieťa, musíš ho odniesť k Duniacim útesom. Tam sa rozhodne o jeho osude!“

„Ale ako? Ako sa tam dostanem? Počkaj neodchádzaj. To...“

„Nezabudni. Duniace útesy.“

Cesta domov netrvala dlho. „Ty cundra. Zabijem ťa!“ zreval na ňu Henios hneď vo dverách. Zdrapil ju za rameno. Vykríkla bolesťou.

„Prosím, neubližuj mi!“ obrátila sa na neho so strachom v očiach.

„Na to si mala myslieť skôr. Štet ...“ nedokončil, švihol päsťou. Avaerialine pery zaliala krv.

„Vypadni z tohto domu, darmožráčka! Vypadni, a pre mňa za mňa skap aj s tým tvojím špinavým deckom!“ povedal so šialeným výrazom v očiach. Bol celý červený. Z úst mu striekali sliny. Henios ju schytil a vyhodil pred dom. Vzápätí tresol dverami. Pomaly sa zodvihla zo zeme a zamierila do dediny.

„Pozrite. To je ona. Čaká decko s iným,“ šuškali si postavy vynárajúce sa z tmy.“ Chudák Henios. Pobehlica je to!“ Nenávistné tváre. Zloba. Opovrhovanie. Už to nemohla vydržať. Pustila sa do behu. Bežala, hoci nevedela kam. Preč z tohto miesta. Les. Hustý čierny les. Zvuky, tiene. Všetko ju desilo. Náhle zazrela plamienok sviečky. Nádej. Opatrne k nemu podišla. Dvere sa pomaly otvorili.

„Tak si konečne tu. Len poď dnu. Čakal som ťa,“ prihovoril sa jej starý muž. Zneistela. Kto je ten muž? Jeho oči, pohľad. Odkiaľ ich pozná?

„Kto ste? Ako viete ...?“zahrnula ho otázkami.

„Moja milá. Neboj sa. Pokúsim sa na všetko odpovedať. No najprv sa musíš najesť. Predsa nechceš, aby sa dieťatku niečo stalo, však?“

„Ale ...?“

„Mňa sa neobávaj. Ja nehryziem,“ dodal muž s úsmevom. Avaerial sa osmelila. Cítila, že sa nemusí báť. Strach z nej opadol.

Tej noci sa jej prisnil sen. Chrám. Koberec z kvetov. Muž. Ležia vedľa seba.

„Kto si?“ odvážila sa spýtať.

„Som Zakaros ...“ Náhle sa prebudila. Kvapôčky pot jej zmáčali čelo. Prudký dych. „On je ... On predsa ne ...“ bála sa to vysloviť. V duši jej vládol zmätok. No jemné, nežné kopnutie v brušku ju vrátilo späť. Upokojila sa. Dieťatko jej dodávalo silu.

„Takže Duniace útesy. Nájdem cestu za každú cenu!“ povedala rázne.

„A ja ti pomôžem,“ dodal starec stajaci vo dverách.

Dni plynuli a Avaerial cítila, ako malé rastie. Prešlo niekoľko mesiacov. Je čas. Pršalo. Ukryli sa do jaskyne. Bolesti boli neznesiteľné.

„Vydrž! Dokážeš to!“

„Už nemôžem, ja...“ prudká bolesť zmenila slová na výkrik.

Otvorila oči. Dieťa! „ Kde je moje dieťa?“ obrátila sa na starca s úzkosťou v srdci.

„Upokoj sa,“ povedal starec, zdvihol malú plachtičku a podal jej ju. Slzy šťastia stekali po tvári mladej matky.

„Ale čo sa stalo? Na nič si nepamätám? Ako si ...“ otázka zostala visieť vo vzduchu.

„Bola si veľmi slabá. Hneď ako mála prišla na svet, si omdlela. Avaerial sa trochu upokojila. S láskou a pohľadom plným nehy sa pozerala na malé stvoreniatko s vláskami ako uhoľ a nebesky modrými očkami.

„Shiori,“ vydralo sa jej z úst, „to bude tvoje meno.“ Zrazu sa zatriasla zem. Z diaľky doliehal tupý zvuk.

„Čo to ...“

„Už sme blízko. Duniace útesy.“

„To nemôžeš, matka! Nemôže za to!“

„Buď ticho. Porušil si zákon.“

„Ale Avaerial. Milujem ju...“

„To nesmieš. Zakazujem ti to. Rešpektuj rozhodnutia bohov. Malú budú vychovávať kňažky ďaleko v horách. No Avaerial musí zomrieť! To je moje posledné slovo!“

„Matka! ...“

Zdvihol sa vietor. Nepríjemne oblizoval nezakryté časti tela. Vlny čoraz mohutnejšie narážali na útesy, akoby ich chceli pohltiť. Obloha sa zatiahla. Shiori však pokojne spala. Zmysli mladej matky boli napäté. Nepokoj. Pritisla si dcéru bližšie. Vtom sa medzi stúpajúcou penou z morskej hladiny vynorila postava. Fariendra!

„Daj mi dieťa, Avaerial,“ povedala žena s tvrdosťou v hlase.

„Prosím, nie. Je ešte maličká. Potrebuje matku.“

„Ako sa opovažuješ odporovať rozhodnutiu bohov!“

„Ja len ...“ Vedela, že nemá inú možnosť Pomaly sa blížila k bohyni.

„Stoj, matka! To ti nikdy nedovolím.“

Avaerial sa prudko otočila. Starec! No na jeho mieste bol on. Čierne vlasy, nebesky modré oči, mocné ruky. Zakaros.

„Ty mi chceš odporovať! Čo si o sebe myslíš?!“ odvetila bohyňa s výčitkou v tvári.

„Matka, ja ju milujem! V ten večer som prišiel za ňou do chrámu a ... Bolo to neuveriteľné. Z tohto vzplanutia sa narodila dcéra. Moja dcéra. Nedovolím , aby si ich oddelila.“

„Zakaros! Ako sa opovažuješ!“

„Nie. To ty nič nechápeš. Ak žena splodí dieťa s bohom, nemá právo na život. Ak je to tak, nechcem žiť ani ja!“

Avaerial pomaly začala všetkému rozumieť. To on je ten muž z jej snov. Muž, ktorého miluje. Otec jej dcéry. Nebol to sen. Zakaros!

„Matka, tu a teraz sa vzdávam svojej moci. Volím si smrteľný život. Toto je môj osud a táto žena je mojím životom.“ S láskou sa pozrel na Avaerial. Dotyk rúk.

„Zakaros, ty...“ vyriekla Fariendra so slzami v očiach a zmizla.

„Avaerial, odpusť mi. Odpusť, že si musela zažiť toľko nenávisti. Nechcel som...“

Položila mu prst na ústa. „Prečo si to urobil?“

„Vzdal sa nesmrteľnosti?“ súhlasne pokývala hlavou. „Raz som zbadal jednu ženu. Bola krásna. Umývala sa v jazere. Podľahol som tomu zjavu. Pozrel som sa do jej srdca. Mnoho bolesti, ale aj čistý cit. Lásku. Chcel som byť iba s ňou.“

Pozrela mu do očí. Končekmi prstou sa dotkla jeho tváre. „Si to ty! Muž z mojich snov,“ usmiala sa a nežne ho pobozkala.

Dlho tam tak stáli. Aj more znežnelo. Nenaliehalo na útesy. Tíško ich láskalo. Obloha bola jasná. Lúče slnka im ožarovali tvár. Hľadeli si do očí. Zakaros zobral do rúk malú Shiori. Zdvihol ju do výšky, aby aj ona uvidela krásu sveta. Sveta, ktorý patrí im trom. Navždy.

Spisovateľov komentár k príspevku

Raz musí niečo aj dobre skončiť


Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
6 bodov
takto  
Spisovateľ/AutorJamira Gale Pridané dňa10. marca 2006 13:28:45
máš tam dosť úsečných, krátkych viet,kt. rušia celkový dojem...a niečo mi chýbalo od: „Shiori,“ vydralo sa jej z úst, „to bude tvoje meno.“ Zrazu sa zatriasla zem. Z diaľky doliehal tupý zvuk. „Čo to ...“ „Už sme blízko. Duniace útesy.“ „To nemôžeš, matka! Nemôže za to!“ „Buď ticho. Porušil si zákon.“ „Ale Avaerial. Milujem ju...“ „To nesmieš. Zakazujem ti to. Rešpektuj rozhodnutia bohov. Malú budú vychovávať kňažky ďaleko v horách. No Avaerial musí zomrieť! To je moje posledné slovo!“ „Matka! ...“ neviem, nejaké prepojenie s predchádzajúcim textom  
Spisovateľ/AutorJamira Pridané dňa10. marca 2006 13:27:15
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8