Čo robia v lete snehové vločky

Rozprávka o zime je plná snehových vločiek. Veľkých, m e n š í c h, ešte menších a ú p l n e m a l i č k ý c h... Tieto veľké, menšie, ešte menšie a úplne m a l i č k é Vetroplašky rady skáču z oblakov. Potom padajú a lietajú a padajú a lietajú...

Ruka v ruke v rukavičkách poletujú po oblohe. Keby to robili stále, zasnežili by nebo. A vy, milé deti, určite viete, že sneh je spavá perina. Potom by ráno bolo celé biele a snívalo snehový sen. Ak zaspí aj slniečko, kto potom privolá leto?

Nakoniec vločky Vetroplašky rozprestrú ľadové padáčiky a pomaly sa znesú k zemi. Takto nebudú snežiť veľmi rýchlo a neobijú si kolienka. Na zemi sa padáčiky zapichnú tak, ako v lete slnečník do piesku. Pod ním si Vetroplašky užívajú zimu. Keďže sú padáčiky vyšívané z ľadových nitiek, slniečko sa v nich odráža, a preto sa sneh v zime ligoce.

Slniečko v zime jedným okom pozerá a druhým spí. Občas sa stane, že zaspia obe očká. Vtedy nesneží, ani slniečko nesvieti a je strašná zima. Všetko spí a napokon zaspia i Vetroplašky.

Keď sa zima poriadne vyzúri, slniečko jedným okom vykukne spoza oblakov. Už je teplejšie a pomaly sa prebúdzajú aj Vetroplašky

Keď je ešte teplejšie, to už slniečko pozerá oboma očkami.

Ľadové padáčiky sa roztopia a vločky Vetroplašky sa tajnými cestičkami vrátia späť na nebo. Tam si sadnú na oblaky. Celé leto z nich pradú ľadové nitky a vyšívajú nové padáčiky.

To aby v zime mohli opäť zasnežiť Zem.