Sladká bolesť...

Bolesť, ach nemám jej dosť,
bodá ma až na kosť,
cítiť ju stále chcem,
to však len ja viem...

Bi ma!
Rež ma!
Dus ma!
Muč ma!
Nič už nestačí,
bolesť ma v hrudi tlačí.
Silnejšie, hlbšie do mňa rež,
a potom rýchlo bež,
ak to nechceš tiež...
Ukáž mi svoju bolesť,
ja chcem ju zdielať s tebou,
nechám sa ňou viesť,
až nasýteny tvojou biedou,
vdýchnem ti svoju túžbu,
darujem ti čiernu ružu,
spoja sa naše vášne,
navzájom sa doráňame,
až nás úsvit nájde,
ako bolesťou sa ukájame.

Spojením na vecné veky,
naše krvavé rieky,
tečú stále  ďalej,
po vyprahnutých perách,
po hlbokých ranách,
po všetkých stenách,
moja krv mieša sa s tvojou,
a smäd rastie s novou mocou.

Viac a viac,
šepká vo mne nenásitný tvor,
vypustený z temných hôr,
plače, šalie a všetko ničí,
až bolesť zo mňa kričí.
Daj mu všetko,
nech vychutnáš si muky,
ranami poseje ťa štedro,
kŕčom sa ti budú triasť ruky,
daj sa mu celá,
rozpáli ťa do biela,
pocítiš ako tvoja duša umiera...
Pred tým, než zhasne tvoja sviečka,
vypijem kropaj krvy z tvojho viečka,
tak krásna, tak sladká,
tá, ktorú z lásky si mi dala,
tá posledná, čo si mala...

Nič už nestačí,
bolesť ma v hrudi tlačí.
Silnejšie, hlbšie do mňa rež,
a potom rýchlo bež,
ak to nechceš tiež...