Cintorín...

Tak pusto a ticho,
len závan hrobov v tme,
ten zvuk vôkol teba  znie,
volanie tebe neznáme...

Zas prichádzaš...
Miesto mrtvychta už víta,
na čierne hroby sa dívaš,
kde len mrtvy rád zavíta.

Tu necítiš sa sám,
kde vídaš kŕdle čiernych vrán,
na mieste kde nikoho niet,
sem nesiaha prázdnosť naších viet.

Keď znova sa vzdávaš,
a  po dni do tmy padáš,
ľaháš si slabý na hrob milý,
len tu zbieraš nove sily,
nechávaš tu svoje trápenia,
zbavuješ sa svojej zloby,
voči ľuďom dnešnej doby,
tak prázdni a hnilí,
ľudia na pohľad milí,
Tí, ktorí ťa smútkom naplnili,
Tí čo ťa tak náhle opustili...