Príbeh z vlaku (2.)

Dve mladé dievčatá sa posadili do kupé, šťastné, že našli voľné miesto a nebudú musieť stáť. Pri okne z jednej i druhej strany sedeli ženy v stredných rokoch. Nepreriekli ani slovo, zrejme sa nepoznali. Dievčatá si začali rozprávať dojmy zo školy, hneď ako si vynachválili teplo kupéčka.
Vlak sa pohol zo stanice.
Neprešlo ani desať minút, keď sa dali do reči aj ženy. Plavovlasá s krátkym strihom začala: - Neviete, kde je tu fajčiar?
- Veruže neviem.
- Potrebujem si zapáliť. Lebo ja nevydržím bez cigarety. Potrebovala by som vedieť, kde je fajčiar. Jedna zo študentiek na ňu pozrela a povedala: - Myslim, že tretí vagón odtiaľto.
- Tretí? – obrátila pozornosť jej smerom závislá fajčiarka. Vyskočila na rovné nohy a vyšla na chodbu. Prešla len na koniec vagóna a už sa ponáhľala naspäť.
- Nechce sa mi ísť až tak ďaleko. Ešte chvíľku vydržím, - povedala a posadila sa.
Zjavil sa sprievodca.
- Cestovné lístky, prosím! – zvolal a popri kontrole poznamenal -, V tomto vagóne sa už nekúri, tak ak chcete prejdite si do iného.
Mladá študentka poznamenala: - Akurát som chcela povedať, že mi začalo ťahať na nohy.
- Že? – pritakala jej druhá. Na čo vošli do stanice. Druhá zo žien stredného veku otvorila dokorán okno a pozerala na stanicu. Študentky si medzi sebou vymenili pohľady.
Cesta pokračovala, ženská zatvorila okno. Blondína však znova rýchlo vstala zo sedačky: - No nič, musím ísť fajčiť. Zapálim si na záchode.
Vybehla von, no o chvíľu bola späť: - Zabudla som si cigaretu, hehe.
Zaškľabila sa a trasúcimi rukami siahla do kabáta hľadajúc cigarety.
Keď vyšla, druhá žena – bruneta sa opätovne natiahla za oknom a otvorila ho. Mladé spolucestovateľky na seba znovu vrhli pohľadmi.
O chvíľu bruneta vyšla z kupé nechajúc otvorené okno a ostala na chodbe. Dievčatá to ihneď využili a okamžite si pobrali svoje veci a opustili kupé i vagón. Po ceste si neodpustili poznámky: - Chápeš? Tak sprievodca povie, že sa už nekúri a ona, krava, otvorí okno.
- Psycho. A ešte si odtiaľ aj odíde a nás nechá v tej zime.
- Niektorí ľudia nie sú normálni.
- Šak ona na začiatku vravela, že jej je akési horko.
- Veď spočiatku tam bolo teplo, no potom si povedala, že začína ťahať na nohy.
- Presne. A ona, dora sprstá, aj tak otvorí to blbé okno.
Obe sa začali smiať.
Sadli si do prvého voľného kupé.
- Konečne teplo.
Vo vnútri sedeli iba dve dievčatá. Jedna s walkmanom na ušiach napoly spala a druhá sa snažila vysunúť hore svoju batožinu.
Neprešli ani tri minúty, keď dievča, ktoré si hore dávalo batožinu otvorilo dokorán okno. Študentky si pohľady nevymenili, pretože v kupé bolo príšerné teplo, takže trochu čerstvého vzduchu len prospelo. No mladá vyšla von a okno ostalo otvorené ďalej.
- Už zavri, - požiadala kamarátku. Tá zatvorila a neodpustila si: - Ďalšia šibnutá baba.
Zasmiali sa.
- Dnes máme na také šťastie.
Mladá sa vrátila a hneď sa natiahla po batožine, aby ju dala dole. Potom sa spolu s ňou vytratila do vedľajšieho kupé. Zrejme tam mala svojich priateľov.
- Ešteže tak.
- Dúfam, že už nepríde žiadna „otužilka“.
A znovu sa zasmiali, krútiac hlavami nad tým, čo zažili.