ZOSTAŇ PRI MNE

Čerstvá sedemnástka Ardis si znova dlaňou prihladila rovné blond vlasy spadajúce jej na plecia. Boli vlhké. Dlhú ofinu sčesanú na bok si prichytila prstom a zasa si na hlavu prirazila pruhovanú čierno bielu čiapku so šiltom. Vbehla so svojim priateľom Kieranom hlbšie tmavej Rubensovej ulice medzi radom činžiakov a malých obchodov. Mesiac sa sotva predieral pomedzi čierne mračná, z ktorých už desať minút vytrvalo i keď len jemne pršalo. Uzimene si na hrudi skrížila ruky, lebo mala len biele tričko odhaľujúce jej brucho a rifle, z ktorých jej z boku visela retiazka. Bola však začiatok júna, kto mohol tušiť, že sa náhle ochladí a ešte aj spŕchne?! Ako sa len mohlo počasie tak zrazu zblázniť? A co sa ešte zblázni?!

,,Zasa ti je kosa?,, ozval sa Kieran, lebo Ardis bola veľmi zimomravá.

Zobral ju rukou okolo ramien, bol o čosi nižší od nej, aby ju zohrial, hoci nemal ako, lebo sám mal len širšie biele nohavice a tmavomodré tričko bez rukávov.

,,Tešíš sa?,, zrazu sa jemne spýtal.

Vždy pôsobil nesmelým, až opatrným dojmom.

,,Párty u frajera, ktorý má celú noc volný byt?,, povedala, mysliac na Ernesta, ktorého rodičia odcestovali na svadbu jeho sesternici, zatiaľ čo on robil scény, aby mohol zostať doma. ,,Samozrejme sa teším, aká zbytočná otázka.,,

Na okamih sa zatváril, akoby jej ani neveril, preto sa žiarivo usmiala. Pod spodnou perou sa jej zaleskol piercing, strieborná gulička.

Kráčali hlbšie do uličky, čo bola ešte stále rušná. Neustále jej na šilt bubnoval mierny dážď.

,,Myslíš, že príde aj Marlene?,, - zamyslel sa Kieran.

,,Marlene?,, zareagovala trocha hlasnejšie. ,,Kieran, predstav si, ani mi nezišla na um. Už dva a pol mesiaca sa mi neozvala. A tebe?,,

,,Nie. Odkedy dostala od Shana zdrvujúce bezdôvodné kopačky, akoby sa pod ňou zľahla zem.,,

,,Svätá pravda. Zúrila ako fúria. Chudera, sedem mesiacov a dostane obyčajné zbohom bez akéhokoľvek vysvetlenia.,,

,,Pri tebe zúrila, pri mne plakala,, vážne podotkol.

Kieran bol typ chápavého chlapca, ktorému dievčatá plakávali na ramene. A možno aj chlapci. Ale to už vedel len on.

,,Tak či onak, Ernest jej zavolal a pozval ju. A vraj nereagovala vlažne ako obvykle.,,

Ale Kieranove výrazne veľké modré oči už hľadeli kdesi nad ňu.

,,Pozri...blázni,, - usmial sa.

Ale Ardis iba hľadela na jeho vzhliadajúci pohľad, pozorovala ako modrá okolo jeho zreníc pomaly tmavla čím viac zdvíhal tvár a čím viac sa mu v nich zrkadlila nočná obloha.

Iba sucho prehltla.

Kieran na ňu oživlo pozrel.

,,To mi pripomína, že nesmieme prísť s prázdnymi rukami.,,

No nepýtal si od nej peniaze, iba hneď vbehol do drobnej večierky, pri ktorej sa teraz pristavili.

Zmohnutá nekonkrétnym rušivým pocitom zostala stáť na chodníku, len pristúpila k presklenným dverám.

Hľadela cez ne na drobného chlapca, ktorého vlasy boli čierne ako uhol, podmanivo husté a veľmi strapato postavené

dohora. Bol vo vnútri jediný. Stál pri pulte, čosi si, pre ňu nehlučne, pýtal a vyvolával nečakaný obraz osamelosti.

Ruku pritískala o mokré sklo.

A pritom len pršalo! Ako nerada niekam chodila, keď pršalo. Aká nepríjemná náhoda bola, že vždy keď sa s niekým rozchádzala, tak pršalo. Nevedela, či by ju rozhádzal rozchod s Ernestom, hoci spolu chodili päť mesiacov, ale jednoducho pršalo a bolo ešte mnoho vecí, ktoré sa mohli prihodiť. A možno len mala obyčajnú prechodnú depresiu. Z počasia. A možno proste tušila, akej skúške sa ich prekvapivo krehké putá majú podvoliť...

Sledovala ako sa Kieran obrátil a spokojne k nej kráčal. Odstúpila, čím sa vytrhla zo zadumania, zmysly sa jej zostrili a až vtedy začala vnímať hluk za sebou. Obrátila sa a vzhliadla ako predtým Kieran.

,,Ardis, ty hluchá žena! Konečne si zareagovala!,, vyhukoval po nej z tretieho poschodia chlapec so zvlnenými bledohnedými vlasmi padajúcimi mu do tváre. Z jeho okna svietilo ostré svetlo a na ulicu doliehala hlasná hudba.

,,O chvíľku sme hore Ernest!,, odkričala mu a zamávala.

Ernest sa nakláňal z okna cez Shana, ktorý na ňom sedel. Shan mal krátke a výrazne brčkavé špinavoblondavé vlasy. Práve strácal rovnováhu.

,,Takto sa chodí na večierky?,, bez ostychu veselo vykrikoval Ernest. ,,Odbilo desať! Prosím ta, čo si cestou s Kieranom robila!,,

Naklonil sa, až Shana takmer zhodil. On sa mu len kŕčovito zachytil červeného trička na zips. Z ruky mu vypadla cigareta.

,,Švihajte!,, skríkol Shan. ,,Nevidíte, že ma kvôli vám už druhýkrát skoro zabil?!,,

,,Už sú pripití,, začula za sebou Kieranov pobavený hlas a už ju aj chytil za lakeť a viedol ju cez ulicu.

Vo volnej ruke držal fľašu striebornej tequilly. Bude mu musieť aspoň polovicu zaplatiť.

Napriek všetkému, čo jej pred okamihom prúdilo mysľou, sa poznala natoľko, že vedela, že sa bude skvelo zabávať. Pravdepodobne hneď ako prekročí prah bytu, celkom to pustí z hlavy a ako vždy sa nechá strhnúť náladou väčšiny.

A o chvíľku, keď sa krátko viezli na tretie poschodie, prihlúplo stepovala po úzkom výťahu, až kým nerozosmiala nie len Kierana, ale aj seba.

,,Prečo práve Sugarbabes?,, zlostne vykríkla Ardis.

Sedela priamo na zemi pri malom konferenčnom stolíku zapratanom pootváranými fľašami alkoholu a sáčkami s krekrami a chipsami, ktoré sa váľali aj pod stolom.

,,A prečo nie?,, - Kieranov mierny hlas sa sotva predral cez hlasnú hudbu.

Ležal na pohovke s hlavou podoprenou vankúšom práve pri obrovskej veži, ktorú do obývačky zo svojej izby dotiahol Ernest. Na bruchu a vôkol seba mal porozsýpané Ernestove a Shanove CDecka.

,,Pubertiačky! Predsa nebudeme počúvať takú nevyzretú hudbu! Hen más Pink, hod ju tam! Ide o našu česť!,,

,,Nemôžeme pustiť radšej techno?,, z kúta sa ozval Shan. ,,Moju česť Pink nezveľaďuje.,,

Sedel pod nočnou lampou na vysokom podstavci, ktorá tvorila ich jediné osvetlenie. O pokrčené kolená si opieral

skicár a o tenisky zasa fľašku piva. Ceruzou načrtával komiksové obrazce, ktorých mal aj vo farebnom prevedení v skicári zo dvadsať. A nakoľko bol vášnivý sprejer, mnohé z nich už krášlili centrum Peculiaru, jeden tmavý a malý grafit dokonca s Kieranom zahliadli už na činžiaku na začiatku Rubensovej, len čo vyšli zo ,,Skratky,,.

,,Čo je to s vami chalani!,, vykríkla podnapitá Ardis a rozhodila ruky. ,,Kedysi ste sa trhali, aby ste mohli vyhovieť rozkošnej blondínke!,,

Čím viac pila, tým bola hlučnejšia a mlela hlúposti.

,,Blondínky už vyšli z módy!,, trocha podráždene odvrkol Shan a vrátil pohľad skici.

,,Och, je len trochu špinavý blondiak a už si myslí, že je viac!,, vrátila mu Ardis, ale iba sa rozosmiala.

Obavy nechala na prahu Ernestovho bytu a teraz sa zúfalo snazila smiať, smiať a smiať sa.

Konečne si k ústam pritiahla ruku a z jej vonkajšej strany si uz tretíkrát olizla soľ. Na jediný krát do seba dupla tequillu a so zatvorenými ocami hmatkala po plátku citróna, ktorý jej ktosi podával. Ernest jej ho nakoniec sám vložil do úst. Vďačne ho vyhryzla a keď otvorila tmavohnedé oči, Ernest ju na kyslé pery lačne bozkával. Bol spitý rovnako ako ona, preto si ju bez rozpakov pritiahol do náručia a ruku jej polozil na zadok.

Shan znova zdvihol zrak a jeho modré oči sa do bozkávajúcej dvojice zabodli ako dva mrazivé kúsky ladu. Jeho priamo osvetlená tvár ohraničená šerom ostatnej izby náhle vykazovala znak náhlej a nezvládnuteľnej zúrivosti, keď ešte aj zvraštil obočie. Keď však zachytil Kieranov zvedavý pohľad, zahanbene sa ďalej venoval svojmu. Nezvykol sa prejavovať svoje pohnútky. Skoro vôbec. Ale jeho krátky náznak zúrivosti v Kieranovi ťažko pretrvával a aj jeho uviedol do rozpakov, pretože bol typ človeka, ktorý rád za všetko vôkol niesol vinu. Celkom ho potešilo, keď sa náhle ozval vchodový zvonček a všetkých rozptýlil.

Ardis od seba roztúženého Ernesta prudko odtlačila.

,,Niekoho ešte čakáš?,, spýtala sa.

Pokrútil hlavou.

,,Jedine, že by...,,

Prekvapene na ňu pozrel, ale už vetu nedokončil. Vyskočil na nohy a rozbehol sa do chodby rozzvučanej naliehavým zvonením.

Všetci traja spozorneli. Ale cez hudbu nič nepočuli. Ernestovi to trvalo nekonečne dlho. Ardis začínala mat obavy, že sa nečakane vrátili jeho rodičia. A keď sa náhle Ernest zasa objavil, bola si ich znepokojivým príchodom takmer istá. Ernest sa tváril viac než zarazene. Bez slova sa chrbtom oprel o stenu pri dverách, ku ktorým obrátil tvár, čakajúci na hosťa, čo ho nasledoval. Kieran zdvihol hlavu. Tri páry nechápavých očí sa presunuli z neho k otvoreným dverám a každému bolo jasné, že sa čosi stalo.

Z tmy na chodbe vystúpilo útle dievča. Bolo oblečené šikovnejšie ako Ardis. Malo na sebe tmavomodré rifle a bielo modré pruhované tričko s hlbokým výstrihom jej vykúkalo z pod čierneho letného saka. Na krku ju jemne hriala hebká svetlo modrá šatka. A mala dlhé zvlnené skoro biele vlasy, ktorých vnútornú časť mala prefarbenú na čierno. Hrdo sa na nich usmievala. V modrých očiach jej iskrilo novonadobudnuté sebavedomie.

Oni ju v prvej chvíli ani nespoznali.

A potom poznanie náhle prišlo a ich sánky prinútilo klesnúť nižšie, ich oči rozšíriť a Ardis vytriezvieť rovnako rýchlo ako vytriezvel Ernest.

,,Marlene...,, vydýchla, ,,...si to skutočne...TY?!,,

,,Ahoj!,, nadšene vykríkla Marlene a rozhodila ruky, akoby chcela objať celú obývačku. ,,Je mi potešením znova vás vidieť, krásavci moji!,,

Entuziazmus z nej vytryskol ako žeravá láva a v prvom okamihu ich jeho sila vydesila.

Marlene nenápadne hodila pohľadom po nie príliš šokovanom Shanovi. Potom si siahla do vnútra saka a vytiahla červenú obálku. Prudko ňou preťala vzduch.

,,Je mi tak ľúto Ardis, že som prepásla tvoje narodeniny.,,

,,Neozývala si sa,, vyjachtala Ardis.

No Marlenin úsmev sa len rozšíril.

,,Viem. Más právo ma ukrižovať. Ale teraz ti všetko vynahradím.,,

Rozbehla sa cez izbu a doslova k nej padla na kolená. Zašibrinkovala jej pred nosom červenou obálkou.

,,Môj darček,, - vtlačila jej ju do ruky a žmurkla na ňu. ,,Poznám ta dosť dobre, aby som vedela, čo si ešte nikdy nevyskúšala.,,

Ardis na obálku opatrne pozrela a zatiaľ čo ju otvárala, Marlene si vyzliekla sako a ležérne ho hodila na kreslo.

Ardis medzi palec a ukazovák chytila tenkú šnúrku a pomaly z obálky vytiahla čierne tanga nohavičky vyšívané špirálami ešte čiernejšej a lesklejšej nite.

Chlapci sa konečne spamätali a vyprskli smiechom.

,,Takže ty si ich na sebe ešte nemala?,, ozval sa pobavený Shan. ,,Ale Ernest, nepochválil si sa mi, že je upätá.,,

,,Nevyskakuj,, so smiechom ho zarazil Ernest. ,,Ale som rád, že si jej bielizeň ešte nevidel.,,

,,Ocenila by som, keby ste prestali rozvíjať tému týkajúcu sa vecí, čo nosím pod šatami a vďaka Ernest, skvelo si sa ma zastal!,, odvrkla Ardis, ale vďačne sa na Marlene usmiala.

,,Všetko najlepšie, ty stará sedemnásťročná korčuľa,, ironicky jej zaželala Marlene a náhle sa vrhla okolo krku.

Ardis na tele zacítila jej štíhlu postavu. Hoci to vyzeralo, že prvotné napätie vôkol nej sa pozvoľna uvoľňuje, ona sa ešte stále cítila zmätená, ba až nechápavá, keď jej útlu postavu objímala, pričom jej ruky spočívajúce na Marlene sa dotýkali obrysov jej rebier, ktoré takto mohla spočítať.

Marlene predsa vždy bola pri tele. Ba nie, keď ju naposledy videla, jej nadváha nebola mierna, ako obvykle bývala, ale Marlene skutočne pribrala a jej postava začínala naberať výrazne okrúhle tvary. Ani jej vlasy nemali ten kontrastný čierny melír. A zrazu prejde dva a pol mesiaca, kedy o nej nie je ani chýru ani sluchu a ona sa vráti štíhlučká ako prútik, až útla a pokojne si od nechá počítať rebrá, akoby sa ani nechumelilo.

Ardis ju náhle zovrela pevnejšie ako by mala. Kostnaté telíčko sa jej v náruči mierne vzpriečilo, ale nemala síl vymaniť sa. Ardis ju z objatia uvolnila a ospravedlňujúco sa na ňu usmiala. Marlene ďalej žiarila. Ardis nemala slov. Tvár, do ktorej hľadela už nepatrila Marlene. Jej zmena bola šokujúco radikálna.

Shan otvoril chladničku a nakukol dnu. Nezasvietil si svetlo a kuchyňu zaplavila mrazivá žiara, ktorá mu olemovala zelenú košeľu ako náhle prebudená aura.

Boli dve hodiny ranné a dovtedy párty prebiehala relatívne pokojne. Ardis pila, Ernest ju obťažoval, Kieran sa pokúšal tancovať, Shan sa čoraz viac v tichej a neviditeľnej zúrivosti uzatváral do seba a Marlene práve pomaly a radoby nenápadne vychádzala z obývačky. V rukách držala balík chipsov a ľahostajne si ich hádzala do úst. Ardis sa za ňou obrátila, necitlivo od seba odtlačila otravného Ernesta a ľahla si na chrbát, aby videla do haly a mohla si pomyslieť, že jakživ nepochopí ako mohla Marlene schudnúť s takýmto apetítom. Rušila existenciu už tretieho sáčku a vôbec nevyzerala, že by si vôbec uvedomovala automatiku ich otvárania. Jej prsty sa pri tom pohybovali veľmi rýchlo, az neuroticky.

To bolo akurát v čase, keď sa po dlhočiznom prekrikovaní zhodli na kompromise a pustil sa starý dobrý veselý Blur.

Marlene opatrne nakukla do kuchyne.

Shan vytiahol tácňu s vanilkovým koláčom a postavil ju na stôl. Teraz bol obrátený a žiara z chladničky sa s chladivým oparom vynárala z poza jeho chrbta.

,,Nakrájam koláč?,, vykríkol, hoci oči mal neustále sklopené.

Samozrejme ho cez hudbu nik okrem nej nepočul, preto najprv zostal bez odpovede.

,,Ja by som si rada osladila život,, ako jediná sa ozvala Marlene.

Zdvihol zrak a zbadal ju medzi dverami. Na okamih sa zarazil, lebo sa neubránil pocitu, akoby sa zahľadel na niekoho cudzieho. Stále nedokázal pochopiť, ako mohla tak rýchlo a tak drasticky schudnúť. Jej kostnaté telo sa mu vôbec nepozdávalo. Hoci sa mu predtým za N Ernest s Kieranom občas smiali, bol spokojný, že má dievča, ktoré je za čo chytiť. Hoci teraz už by ju nebral ani chudú ani tučnú...

Vošla do kuchyne, hodila na stôl nedojedený balík chipsov a ukazovákom nabrala šľahačku z koláča. Ich modré oči, jej svetlé, jeho tmavé, boli spojené, keď si prst vložila medzi naleskované pery a teatrálne šľahačku zlizla.

Hoci hudba hrala ďalej, medzi nimi v kuchyni nastalo ticho. Marlene sa pousmiala. Shan si zachoval vábnu tvár, čo však u neho nebolo niť neobvyklé, no i tak nečakala práve takú reakciu, akej sa od neho dočkala.

,,Si priehľadná a patetická,, skonštatoval.

Marlene naňho zostala civieť ako na zjavenie. Jej sánka na okamih poklesla, nútilo ju pohoršene zalapať po dychu, ale nakoniec s posledným kúskom sebaúcta podotkla: ,,A ty si egocentrický a citovo úplne vyprahnutý.,,

Shan sa zlostne pousmial.

,,Takže takto sa utešuješ po našom rozchode?!,, zvýšil na ňu hlas. ,,Nahováraš si, že som nebol schopný dostatočných citov k tebe?!,,

,,Ventiluješ si na mne stres?,, spýtala sa, zachovávajú si poslednú kvapku sebaovládania. ,,Ale povedz mi, si podráždený, že vidíš mňa, alebo si dnes mal výnimočne posratý deň?!,,

,,Ak zvažuješ možnosť, že ma irituje tvoja prítomnosť, potom nechápem, prečo ti vôbec zišlo na um lascívne pri mne olizovať šľahačku,, povedal znova pokojnejším hlasom, ktorý však práve ju dostal do zúrivého vytrženia. Zlostilo ju, že Shan náhle vyzeral, akoby stál za hrubočiznou bariérou vlastného chladu. Jeho oči na ňu hľadeli nepríjemne ľahostajne.

,,Nechápem Shan, ja naozaj nikdy nepochopím, prečo stále túžim, aby si zostal pri mne!,, skríkla po ňom, rukou do dlane nabrala kôpku šľahačky a bez rozmyslu mu ju pleskla do zelenej sametovej košele. Shan nestihol ustúpiť a keď jej ruku odsotil, už bolo neskoro. Košeľu mal zabrýzganú.

Shan mal vak jednu príšernú vlastnosť.

Aj keby pri ňom vybuchlo auto, aj keby stál v zaseknutom výťahu s rodiacou ženou, aj keby mu poťukal po ramene mimozemšťan, aj keby prepadol zo všetkých predmetov a navyše mu hrozila dvojka z chovania plus by stratil peniaze, čo zbiera na koncoročný zájazd do Talianska, ja keby mu na hlavu spadla družica, aj keby mu záhadne zmizlo všetko oblečenie zo skrine, aj keby sa jeho brat zmenil na sestru...zachoval by sa chladnokrvne!

Preto ho nejaká šľahačka na košeli od neurotickej ex priateľky nemohla vyviesť z miery. Nikdy neklesol tak hlboko, aby po niekom nezvládateľne hulákal. Marlene ho poznala, a preto sa už vopred cítila trápne.

Shan na ňu pozrel s povzdychom, akoby bola neposlušné dieťa. Potom si nervy drásajúco pomaly rozopínal gombíky na košeli. Vyzliekol si ju, aby ju ešte potrápil, poskladal ju a polozil ju na stôl. Marlene ho naprosto ticho a teraz už aj pokorne sledovala. Shan k nej obrátil pokojnú tvár s jasne nadradeným výrazom.

,,Teraz idem spať, pretože zajtra skoro ráno vstávam. Brigádujem. Ty, ak budeš natoľko ochotná, by si mi mohla košeľu preprať a postarať sa, aby do rána vyschla,, - priblížil k nej tvár a úlisným hlasom dodal. ,,Ocenil by som to.,,

Zatvoril chladničku a nechal ju v polotme. Marlene sa naňho krotko a tiež dotknuto zadívala, ale on už len vyšiel z kuchyne a zmizol za dverami oproti, keď bola Ernestova izba a kde už mal, ako sa s Ernestom dohodli, nachystanú rozťahovaciu posteľ.

Marlene sa znechutene zahľadela na košeľu. Mala neodolateľnú chuť preprať mu ju, ale vedela, že ak si chce zachovať aspoň poslednú hrdosť, musí sa premôcť a pustiť natoľko patriarchálny tik z hlavy.

Obrátila sa a ako bez duše zamierila k obývačke. Jej oslnivý úsmev bol preč. Na prahu na ňu doľahol ťažký cigaretový dym a v spojitosti s pohľadom na kalorické jedlo váľajúce sa všade vôkol a uvedomením si, koľko ho už zjedla, sa jej obrátil slabulinký žalúdok, ktorý v sebe čosi už len ťažko udržal dlhšie ako musel. A niekedy vypľula už len krv...

Dlaň jej vyletela na ústa a zvrtla sa ku kúpelni, pričom hneď začula, ako za ňou utekajú ostatní. Rozrazila dvere, padla na kolená k záchodu a s kašľaním zo seba dostala prvú vlnu zvratkov. Udýchane, s lesklými ocami, vytočila hlavu a vzhliadla k dverám.

Spoza zárubne sa vynorila Kieranova vydesená anjelská tvárička. Dnu vbehla Ardis a zhŕňala si do rúk jej dlhé zvlnené vlasy, aby si ich nezašpinila.

Na Kieranove rameno dopadla čiasi ruka a vynoril za na ním Ernest. Krátko sa zachechtal.

,,Marlene, fuj!,, vydýchol. ,,Alkoholička! Nevrav mi, že nevieš, kedy más dosť. No ale aspoň už viem do koho vnútra sa podelo červené víno, čo tak záhadne zmizlo.,,

,,Ty...ty...čuš...lebo ti ogrciam nohavice,, vydýchli jej pobledlé pery a aj stihla ostro prižmúriť oči.

Potom sa znova povracala. Ernest sa rozosmial, Ardis nenápadne usmiala, iba Kieran aj naďalej vyzeral neúmerne vyplašene.

Neskôr povedala, že sa potrebuje zavrieť do kúpelne a opláchnuť si tvár ľadovou vodou a zmizla.

A nakoniec mu tú prekliatu košeľu predsa len vyčistila.

Ardis si zapínala rifle a hľadela pri tom na svoj odraz v zrkadle nad umývadlom. Teraz, keď získala chvíľku súkromia, kútiky úst jej padli dole, tmavohnedé oči na seba len unavene civeli ako dva vyhasnuté uhlíky a jej pleť sa jej pod ostrým svetlom zazdala zblednutá, no azda len ona sama realitu vnímala tmavo. Boli tri hodiny ranné a vo veži sa točil premýšľavý Massive Atack. Vyvolal v nej zádumčivosť, čo jej do mysle prinavrátila niekdajšie chmúrne pocity, aké ju zaliali len čo vošla do zapadnutejšej časti Rubensovej a uvedomila si popŕchanie, po ktorom už však v týchto hodinách nebolo ani stopy.

Na dvere ktosi zaklopal. Pritiahla si opasok a otvorila ich. Do kúpelne zvedavo nakukol Kieran. Asi tiež vetril v ovzduší čosi negatívne, lebo od istého času sa jej dral ako kliešť. Najradšej by s ňou chodil aj na záchod.

,,Vážne ich más na sebe?,, spýtal sa s pobaveným úsmevom.

,,Prisahám. Aj keď nechápem, čo na tangáčoch všetci majú. Neviem...mám sa v nich cítiť sexy?,,

,,Že?,, - zareagoval. ,,A pritom ide iba o pocit typu - Mám čosi v zadku.,,

Ardis naňho vypleštila oči a zoširoka sa usmiala.

,,Aj ty?,, vydýchla.

Kieran celý očervenel a pousmial sa akosi ospravedlňujúco.

,,Samozrejme, ale nie práve dámske.,,

Zasmiala sa a vtedy sa za Kieranom objavila znova prechodne rozžiarená Marlene. Ardis po nej vyslal pohľad, obrátila sa, uvolnila si rifle a odhalila práve toľko, aby bolo Marlene všetko jasné, ale Kieran sa nemusel zasa červenať.

,,Obliekla si ich? Čo na ne hovoríš?,,

Ardis sa upravila, avšak na otázku nereagovala. Zasa mierne zvážnela zobrala z vane zelené košeľu s mokrým fľakom na hrudi, čo bola cez ňu prevesená.

,,Čo tu robí Shanova košeľa? A čo sa mu s ňou stalo?,,

Začínala ju uchvacovať Marlenina schopnosť z entuziazmu razom prejsť do stavu náhleho a prenikavého nešťastia.

Spodná pera sa jej pri pohľade na košeľu zachvela, na oči doľahol tieň smútku a úsmev sa jej pomaly, s nervóznymi tikmi, vytratil. A Kieran znova pôsobil akosi nesvoj.

,,Pohádali sme sa,, priznala Marlene.

,,S ním sa nedá háďat,, namietla Ardis.

,,Más pravdu. Ja som sa hádala, on len čosi podráždene mrmlal a potom schytal šľahačku do košele.,,

Marlene si zhlboka a úprimne povzdychla. Náhle vyzerala unavene. Unavená a krehká, neschopná vláčiť za svojim tenkým telom svoje ťažké bremená.

,,Nechcela som, aby to dnes medzi nami takto vypálilo,, skleslo si vyliala srdce. ,,Myslela som, že ho budem mat v hrsti. Teraz predsa vyzerám dosť perfektne na to, aby ma túžil získať späť.,,

S pohľadom zabodnutým do zeme prešla do kúpelne a sadla si na okraj vane. Útle ramená nechala poklesnúť a ďalej hľadela kdesi dole. Znova ten povzdych vyčerpávajúcim životom znavenej osoby. Niesol v sebe horkú príchuť zmarených snov.

,,Nemala som mu ničiť košeľu,, mrzuto podotkla Marlene. ,,Veď som mala v pláne zasa ho dostať.,,

Ardis si k nej prisadla a skúmavo sa na ňu zadívala.

Celá dnešná atmosféra sa jej akosi prestávala pozdávať.

Pohovka bola roztiahnutá a okrem toho, že sa na nej povaľovali okrasné vankúše, boli na nej natiahnutí aj oni. Okrem Marlene. Tá sedela na zemi, opretá o okraj pohovky a pokúšala sa otvoriť fľašku vodky.

V izbe vládla viac menej tma. Lampa bola vypnutá. Celonočne sporná hudba už nehrala. Len televízor bol zapnutý a tvoril jediné a neisté osvetlenie. Bežalo v ňom filmové spracovanie Kingovho Osvietenia, avšak zdalo, že túto hororovú klasiku sleduje iba Kieran. Ležal na bruchu pri okraji a unavenými klipkajúcimi ocami ztažka sledoval potoky krvi zaplavujúce televíznu obrazovku. Nálada narazila na útlm spôsobený únavou. Lenže oni, ako deti v nočných hodinách značne zabehané, vedeli, že ak ho prekonajú, únava sa celkom nečakane vytratí a nastane podivný stav nemastných neslaných pocitov, akoby drogová intelektuálna otupenosť, avšak sprevádzaná až s nezdravo náhlou sviežosťou.

Ardis ležala na bruchu vedľa Kierana. Blond vlasy jej padali do tváre. Ruky mala spustené z postele a pohľad klesnutý na pohári bieleho vína pristaveného na zemi. Prstami ľavej ruky zlatka a zamyslene prechádzala po okraji pohára, akoby chcela pocítiť nepatrné chvenie skla, ktoré možno ani neexistovalo. Kieran na ňu krátko pohliadol a znavene si pomyslel, že jej gestá teraz pôsobia veľmi zmyselne...akoby sa jej štíhle prsty so sklom milovali. A Ernest sa zrazu z postele zdvíhal. Vystrel sa a vyčerpane natiahol. Zazíval.

,,Robte si čo chcete, ale ja idem spať,, vydýchol.

Ardis k nemu spýtavo zdvihla pohľad, ale on sa už obrátil a odchádzal.

Keď za sebou nehlučne zatvoril dvere, otočila sa k nej Marlene.

,,Aký náhly odchod,, - podozrievavo nadvihla jedno obočie. ,,Ernest chce, aby si za ním prišla? Vieš ako to myslím...,,

Ardis zodvihla hlavu a zahľadela sa na dvere.

,,Nie,, odsekla a po chvíľke ticha miernejšie dodala. ,,Práveže nie.,,

Ďalej nechápavo civela na dvere, zatiaľ čo na tvár jej dopadala mihotavá čiara televízora.

Odísť si z vlastnej párty, čo mu to zrazu sadlo na nos?!

Zbláznila sa Marlene, zbláznil sa Shan...a teraz už aj Ernest?!

To sú ale spôsoby!

Takže...bolo to tak, že už boli štyri hodiny ranné, vonku sa prekvapivo rozfúkalo a Marlene takmer nikto neregistroval, keď vychádzala z obývačky.

Vchádzala do haly s naprosto flegmatickým výrazom a s presne tým istým výrazom si aj vyzliekla pruhované tričko. Držala ju v ruke, svetlomodrá šatka jej zvodne dopadala na bielu podprsenku a prešla k Ernestovej izbe...Zvodne! To bolo presne to, čo potrebovala. Pôsobiť zvodne. A hlavne zasa nebyť rozhádzaná.

Ľahko sa jej to však povedalo, ale ťažko spravilo, keď o chvíľku v naprostej tme stála nad rozkladacou posteľou, predniesla vetu: ,,Pod si to rozdať niekde, kde nie je Ernest,, a nielen, že nedostala odpoveď, ale dokonca zistila, že sa rozpráva s prázdnou posteľou.

A potom už nastala hystéria.

Nielen že jedna posteľ bola prázdna, druhá bola až preplnená a nie že by spali, nie to nie, ale oni dvaja sa bozkávali. Teda, vtedy už nie, pretože v tých chvíľach už len nechápavo civeli na Marlenine prsia. Avšak ona si vedela spočítať jedna plus jedna a stačilo jej už len to, že sú na jednej posteli a Shanova ruka primrzla opretá na Ernestovej poodhalenej hrudi.

A aj napriek tomu, že jej hneď obaja naznačovali, aby bola ticho a že sa nechcela nechať rozhádzať, Marlene jačala.

Neskôr si vôbec nepamätala, čo jačala (ale vraj aj tak čosi nezrozumiteľné), no stačilo to na to, aby sa v mihu sekundy rozleteli dvere a objavili sa Ardis s Kieranom, pričom izbu preťalo ostré svetlo.

A vlastne až odvtedy to bolo hysterické.

,,Takže pre tvoje latentné priteplené sklony som dostala kopačky!,, plačlivo a konečne súvislo vykríkla Marlene, stále bez trička.

,,Preboha, nejač, začujú ta susedia,, vydýchol Ernest.

Shan pri ňom len sedel, tuho hľadel pred seba a prvýkrát v živote vyzeral byt nie tak celkom vo svojej koži.

,,Seriem ti na susedov!,, zrazu vykríkla rozzúrená Ardis a bojovne naklonená pristúpila k ich posteli. ,,Nech všetci vedia, čo za zvrhlíka, čo hrá na dve strany, v dome majú!,,

Ernest prosebne zopäl ruky.

,,Ticho moja a nepreháňaj!,, spustil na ňu neistým, trocha vydeseným hlasom. ,,Nerob teátre, čo nechápeš, že so mnou len trieskajú hormóny? Toto pokĺznutie pre mňa nič neznamená.,,

,,Neklam!,, zrazu sa hlučne prebudil Shan a v rovnako neobvyklom štýle aj pokračoval. ,,Neklam! Neklam! Sám si vravel, že jej ďas kopačky a zostaneš so mnou.,,

Ernest na neho zdesene vypúlil oči, zatiaľ čo Shan nahodil výraz ublíženého dievčatka, ktorému zobrali bábiku.

,,Čo to trepeš Shan!,, ťahavo a ešte plačlivejšie sa ozvala Marlene. ,,Môžem ti dať omnoho viac ako nejaký Ernest,, - a pri tom ukázala na svoju bielu podprsenku - ,,Zobul sa a vráť sa ku mne.,,

,,Nehysterči!,, odsekol Shan. ,,Zostávam s Ernestom!,,

Chcel sa dotknúť jeho ramena a zatváril sa veľmi prekvapene, keď mu Ernest ruku odsotil.

Ale medzitým už kričala Ardis a ešte do Ernesta aj na diaľku zabodla ukazovák.

,,Ak si myslíš, že ta budem chcieť po tom, čo si sa za mojim chrbtom váľal v posteli so Shanom, tak si na veľkom omyle, ty podivná odroda sukničkára!,,

Ernest len čosi zahabkal. Keď zo seba konečne vyrazil súvislú vetu, nebolo mu to nič platné, lebo náhle začali kričať všetci, čím vlastne nikto nič nerozumel.

A Kieran aj naďalej stál medzi dverami a sledoval ich, zrazu celkom rád, že s nikým z nich nespal a že do ich partie prakticky nepatrí.

Len toho zakomplexovaného chudáka mrzelo, že je znova plný svojej podivnej viny, hoci vedel, že za nič nemôže.

Asi.

Marlene sedela na zemi v obývačke pri odtiahnutom nízkom stolíku. Už zase bola oblečená. Zadúšavo plakala a popritom sa doslova napchávala krekrami, ktoré kŕčovito zvierala v ruke, akoby od nich závisel jej život. Shan bol zatvorený v Ernestovej izbe. Ernest zabalený v prikrývke sedel na kresle v hale, na zvislej opierke mal vankúš a tváril sa, aj sám pred sebou, že spí. Kieran sedel na okraji roztiahnutej pohovky a krotkým pohľadom sledoval Ardis, ktorá sa ako rozzúrená fúria prechádzala hore dole po izbe.

,,Ja nechápem, prečo som vlastne ešte neodišla domov!,, zlostne vydýchla.

Zastala, v nemej otázke rozhodila ruky a v očakávaní odpovede sa zahľadela na Kierana.

Dočkala sa.

,,Pretože si v skryte duše zvedavá, čo sa v nás ešte ukrýva,, povedal a múdro dodal. ,,Predstavenie sa začalo a ty chceš poznať koniec.,,

Ardis neveriacky pokrútila hlavou. Z tmavohnedých očí jej sršali blesky.

,,Ako môžeme byt priatelia, keď o sebe vieme tak zarážajúco málo vecí.,,

Kieran smutne sklopil zrak.

,,My nie sme priatelia,, ticho povedal.

Ardis v okamihu vychladla. Náhle jej celého večera prišlo nesmierne ľúto.

,,Nevedela som,, už miernejšie podotkla.

,,Ja tiež nie,, - pohodil ramenom Kieran.

Marlene na znak spoluúčasti zavzlykala.

Bolo päť hodín, keď pomaly svitalo. Kieran nezúčastnene hľadel na hudobnú stanicu, Ernest v kresle skutočne zaspal a koledoval si o ranné bolesti chrbta a Marlene síce už neplakala, ale stále jedla. Ardis sedela v otvorenom okne. Chrbtom sa opierala o bočný rám okna, nohy mala vyložené na parapete a fajčila. Ulica pod ňou bola úplne pustá, všade vládlo neobvyklé ticho a k tvári jej doliehal chladný ranný vzduch. Najprv hľadela len na postupne modrajúcu oblohu. Vtáctvo čvirikalo, akoby ani nežili v meste. Potom začula psí brechot, ktoré ju prinútil pozrieť dole.

Keď jej pohľad klesol, zbadala po prázdnej ulici pobehovať dospelého boxera. Chvíľu zrakom hľadala majiteľa, až o čosi ďalej od vchodu do Ernestovho činžiaku zbadala postávať chlapca v tmavej mikine. Gaštanové vlasy mal strapaté, očividne ešte uležané od vankúša. Ruky mal vo vreckách riflí a predpokladala, že pohľadom sleduje psa.

Nakoľko bolo doposiaľ pusto, cítila sa ako v akejsi súkromnej zóne preplnenej vlastnými, takmer hmatateľnými myšlienkami, zatiaľ čo ten chlapec jej do nej nečakane vtrhol a svojou jedinečnosťou, teda len tým, že o piatej ráno venčil psa, ju až prekvapivo zaujal.

,,Raul, nechoď ďaleko,, použil na psa príliš zložitú vetu.

Jeho hlas nebol unavený, ani podráždený pre skoré ranné hodiny.

,,Raul?,, náhle jej vykĺzlo z úst. ,,Znie to ako meno pre striptéra.,,

Chlapec ju počul. Mierne sa strhol, hľadel napravo aj naľavo, no nikoho nevidel.

,,Raul je pevné meno pre silného psa,, aj napriek zmäteniu namietol pokojne.

,,Meno je vec vkusu,, dodala.

,,Práve preto nechápem, prečo si ho zosmiešnila.,,

A pochopil, že jej hlas k nemu dolieha zhora. Vytočil k nej tvár. Gaštanové vlasy mu v pruhoch padali do očí. Jeho hlas bol pokojný a príjemný a aj celý on pôsobil stoicky a sympaticky.

Ticho na seba hľadeli. Jej vyčerpané oči a jeho jasný, živý pohľad.

,,Volám sa Jordy,, zrazu povedal.

,,Ardis,, - ona na to a spýtala sa. ,,Práve činíš ale buď príliš neskorú, alebo príliš skorú prechádzku so psom.,,

Skúmavo si ju obzeral, potom sa zasa nenáhlivo ozval.

,,Raul sa vždy pýta von takto zavčasu.,,

,,Podriaďuješ sa vlastnému psovi?,, - spýtavo nadvihla obočie.

,,Nerobí mi problém vyhovieť prosbe živej bytosti,, povedal jedným dychom.

Takmer údivom zalapala po dychu. V jedinej vete vyjadril až priveľa lásky, akú cíti k svojmu zvieraťu. A ako sa asi správa k ľuďom?

Teraz ju zaujal oveľa viac, ten svieži votrelec v jej zóne.

,,A ty?,, spýtal sa.

,,Čo ja?,,

,,Cigaretka o piatej ráno...,,

,,Ja...,, - nevedela čo ďalej.

Priznať sa, alebo nemať povedať čo...Cigaretu zahodila.

,,Ty?,, nadhodil.

Priznať sa.

,,Potrebujem sa uvolniť. Mala som si užiť párty s priateľmi, malo mi byt fajn a zrazu riešim strašne veľa, strašne zamotaných problémov. Ide o vzťahy, chápeš,, - odľahčila si srdce pred cudzím chlapcom.

,,Potrebuješ pomoc?,, spýtal sa zúčastnene.

,,Nedokážeš mi pomôcť.,,

,,Stavme sa.,,

,,Nie, nie...len...ach...ocenila by som, keby si zostal pri mne.,,

,,Prosím?,,

,,Počkaj, hodím ti kľúče Jordy, pod a prosím...Buď so mnou, lebo ja sa asi...,,

A v tej chvíli sa strhla na treskot, keď zo seba Marlene zhodila na stôl misu a rozbehla sa z obývačky do kúpelne. Kieran sa rozutekal za ňou a Ardis v okamihu pustila z hlavy plány, čo mala s Jordym, teda že naňho naloží všetku svoju ťarchu a nechá ho s ňou odísť a tiež zoskočila z parapety a utekala za ňou. Ako s Kieranom hneď predpokladali, padla k záchodu a vyvrátila všetko, čo zjedla. Zasa sa rozplakala, pričom si ústa utierala do servítok z police pri umývadle.

,,Vedela som, že tvojou stratou kíl bude buď bulímia, alebo nejaký podobný sajrajt. Hneď si mi bola podozrivá,, skonštatovala Ardis a založila si ruky na hrudi.

,,Ehe...,, - potiahla nosom Marlene. ,,Shan mi zničil zdravie!,,

A potom sa rozplakala nahlas a hystericky.

,,A ja krava som mu prala košeľu!,, ťahavo zjačala.

Od zúfalstva si treskla celo o záchodovú dosku a hodnú chvíľu sa vôbec nehýbala.

,,Spiaca krásavica,, povedala Marlene.

,,Áno, spinká ako Šípková Ruženka,, citlivo dodala Ardis.

Sedeli pri posteli, hlavy si z boku opierali o seba a uprene pozorovali Kierana ležiaceho na boku. Okolo šiestej ho znenazdajky prepadla neprekonateľná únava a ani nepostrehli ako a zrazu spal.

V obývačke vládlo skoro vtieravé ticho. Svetlo sa do nej predieralo čoraz odvážnejšie a veci nadobudli kontrast a farby.

Nedalo sa povedať, že by dievčatá nespali s otvorenými ocami. Ich pohľady boli zahmlené, trocha ľahostajné a čo ich teraz spájalo, bola ďalšia vlna úplnej letargie.

,,Myslíš, že je tiež teplý?,, bez vzrušenia podotkla Marlene.

,,Prečo by mal byt?,, rovnako bez životy sa spýtala Ardis.

,,Je tak podivne vlažný.,,

,,Hej, je...možno práve to je jeho skrytá úchylka.,,

,,Neporozumela...,,

,,Nie je teplý, nie je hetero, nie je bi...nie je proste na nič.,,

,,Bizarný nápad,, podotkla Marlene. ,,Mala by som sa zasmiať.,,

Ale zostala rovnako vážna. Iba jej modré oči sa odtrhli od pravidelne odfukujúceho Kierana a bokom pozreli na Ardis.

,,A ty?,, zrazu povedala.

,,Akú mám úchylku? Neviem...asi som úchylne vysadená na chalanov, čo lížu lízatká...,,

,,Tak som to nemyslela,, skočila jej do reči Marlene a mierne sa od nej odtiahla.

Priamo na ňu pozrela.

,,Čo pred nami skrýva ty?,,

,,Nerozumiem,, - pozrela na ňu Ardis, hoci rozumela.

,,Každý sa dnes v noci niečím vyfarbil,, vysvetlila Marlene. ,,Ernest hrá na dve strany, Shan konečne odhalil príčinu kopačiek a ja mám z neho bulímiu.,,

,,Ešte nie je nič stratené. Musíš na sebe zapracovať a dostať sa z nej.,,

,,Más pravdu, azda by som mala začať tým, že by som vás už nemala vidieť,, povedala Marlene a odvrátila pohľad, aby nevidela, ako ju zranila.

Ardis na ňu dotknuto hľadela. Napätie v miestnosti sa na zopár sekúnd dalo krájať. Ardis ho zatúžila prelomiť, alebo aspoň narušiť.

,,Nemilujem Ernesta,, vydýchla.

,,Čože?!,, zareagovala Marlene a znova jej vrátila pohľad.

,,Pýtala si sa, čo tajím. Takže, ja vravím, že skutočnosť je taká, že Ernest je moja clona. Chodím s ním, aby som mohla byt bližšie jeho bratovi. Milovi, tomu staršiemu.,,

,,Ale veď Milo je už ženatý a s rodinou býva len o byt vyššie...,,,

,,Veď práve. Môže ma tu stretnúť hocikto z jeho rodiny a nikomu nie som podozrivá, lebo chodím s Ernestom. Lenže mne ide o Mila. Vieš, ja s ním spávam.,,

Keby bola Marlene pri zmysloch, keby si pospala aspoň štyri hodiny, asi by reagovala inak. Podráždene. Ale teraz na N iba mdlo hľadela a vlastne nad jej historkou ani veľmi nepremýšľala. Hlavne, že si boli kvit.

Zrazu sa k nej bez varovania naklonila a na pery jej vlepila bozk. Ardis zareagovala celkom prirodzene a nechala sa pobozkať. Pootvorila ústa a vnútro jej zaliala horúca vlna, keď pocítila Marlenin jazyk. Zachvel sa jej žalúdok a keď sa od nej Marlene vzďaľovala, automaticky k nej krátko natiahla hlavu.

Marlene vstala a z výšky sa na ňu zadívala rovnako letargicky ako na ňu hľadela doposiaľ.

,,Prečo si to spravila?,, spýtala sa Ardis, len ztažka zachovávajúc pokoj.

,,Chcela som vedieť, čo viedlo chlapca k tomu, aby pobozkal chlapca.,,

,,A?,, - nadvihla Ardis obočie.

Marlene sa len zaškľabila a krátko pokrútila hlavou. Nebola ohúrená.

Ardis k nej rozľútostene vzhliadala.

Potom sa odvrátila a dotkla sa svojich pier. Ešte stále boli horúce.

A potom o siedmej, keď sedeli pri ranných pohároch s vínom, Kieran stále spal, začuli zatresknutie vchodových dverí.

Marlene chvíľu hľadela na Ardis, potom jej to došlo.

,,Ach, hlupák jeden, ani sa nerozlúčil!,, vyprskla hnevom.

Vyskočila zo stoličky, z kresla stiahla čierne sako a rýchlo sa do neho nasúkala. Potom rovnako bez rozlúčky vybehla z obývačky a bez povšimnutia prebehla aj Ernesta v tuhom spánku poskrúcaného v kresle.

Dobehla ho na rohu Rubensovej, keď sa Ardis hlboko vyklonila z okna, aby mohla vidieť, ako Marlene s rozbehom vrazila do Shanovho chrbta. Shan sa zlozil na zem, postrehla ako zúrivo udrel dlaňou o asfaltku, ale Marlene sa jednoducho hrdo vzpriamila a bez rozpakov zmizla za rohom.

Ardis sa vtiahla späť do obývačky. Ako sa Shan zbiera zo zeme už nemusela vidieť.

Ležala na roztiahnutej pohovke na boku oproti Kieranovi. Dlane mala obaja pod lícom a ich nosy boli nasmerované na seba. Jeho modré oci na nu hľadeli sviežo.

,,Takte...,, nadhodila na ich predošlý rozhovor.

,,No?,,

,,Ty jediný ozaj nič netajíš?,,

,,Každý má tajomstvá.,,

,,Takže?,, zopakovala.

Chvíľu mlčali. Potom celkom zvážnel.

,,Pamätáš sa na tú mačku, čo ti pred rokom zmizla?,, spýtal sa.

,,Strakatá? Myslíš Bertu? Samozrejme si ju pamätám, mala som ju najradšej zo všetkých mačiek, čo sme mali. Hľadala som ju deň čo deň celý mesiac.,,

,,Viem...viem, lebo som ju zabil.,,

Nastalo ticho. Nevedela, či sa zasmiať, alebo proste neveriť.

,,Prečo by si zabíjal Bertu?,,

Pohodil ramenom.

,,Čo ja viem...k smrti som ju neznášal. Škvrny na jej kožuchu boli rozmiestnené príšerne asymetricky, bola škaredá a vždy na mňa sipela, alebo ma poškriabala. Bola proti mne vysadená.,,

,,Ale je tiež možné, že si bol ty vysadený proti nej,, skonštatovala Ardis.

,,Možno. Tak či tak mi moc odľahlo, keď som ju proste schválne prešiel otcovým autom, aj keď otec neveril tomu, čo robím, chápeš, sedel vedľa mňa, učil ma šoférovať. Ale ja som mal vždy chuť do Berty aspoň kopnúť. Bola najhnusnejším zvieraťom, aké ma kedy napadlo.,,

Jeho anjelská tvár nevykazovala ani najmenšie výčitky svedomia a tiež nechápala ako vôbec mohol nositeľ natoľko anjelskej tváre, zvyknutý brat vinu za čokoľvek na seba, naháňať autom jej úbohú mačku. Napriek všetkému však pocítila nesmiernu úľavu, že jeho smiešna historka je úplne vytrhnutá z kontextu a nesúvisí s ničím, čo celú noc riešili.

Náhle sa otvorili dvere. Ardis s Kieranom zvedavo zdvihli hlavy.

Na prahu stál strapatý a rozospatý Ernest. Ruky mal pozdĺž tela spustené akosi meravo. Očividne bol po noci strávenej na kresle celý dolámaný. Ardis pozrela na okrúhle hodiny na stene.

,,Bože, už je osem?,, - prekvapila sa.

,,Akože už?,, zamrmlal napoly spiaci Ernest. ,,Vstali sme strašne skoro.,,

,,Ale ja som ešte nespala.,,

Ernest na ňu s námahou vypúlil unavené oči.

,,A ty si akože normálna?,, podotkol.

Ardis sa zamračila.

Normálna?! - pomyslela si - Pochybujem, že je tu dnes vôbec niekto normálny!

Ardis s Kieranom vyšli z hlavného vchodu činžiaku. Ardis si nasadila čiapku so šiltom, lebo znova pršalo. Jemne, ako keď prichádzali.

Obaja sa na seba skúmavo zahľadeli. Náhle ich zaliali rovnaké nepríjemné pocity, ako posledné dozvuky príšernej noci, ktorú prežili, a preto sa objali. Kieran ju pobozkal na líce, potom ju pustil a prešiel na druhú stranu ospalej cesty. Zostala na mieste a sledovala ho ako prešiel pomedzi činžiaky, aby sa skratkou napojil na ulicu Secco. Mala zlé tušenie, že on jediný jej po tom všetkom ostal.

Zrazu sa jej o nohu čosi jemne obtrelo. Pozrela dole a zbadala okolo seba pobehovať boxera.

,,Raul?,, prekvapene vydýchla.

Pes súhlasne zabrechal. Trocha sa strhla. Bála sa psov.

Pomaly vykročila opačným smerom, ako pôvodne chcela a zastala pri chlapcovi, ktorý uzimene sedel na mokrom obrubníku.

,,To ani nemyslíš vážne, že si ma počkal,, temer zašepkala.

Neverila vlastným očiam.

Jordy vstal. Bol oveľa vyšší ako ona.

,,Povedala si - Zostaň pri mne,, povedal a s malým úsmevom dodal. ,,Potrebovala si ma.,,

,,Ves, že veta - Zostaň pri mne - zaznela v noci mnohokrát?,,

,,Skutočne?,,

,,Áno, mnohokrát, lebo nikto nepochopil, že v prvom rade je dôležité zostať spolu.,,

,,A zostanete spolu?,,

Ardis sa smutne usmiala a pokrútila hlavou.

,,Na také čosi sme nikdy nemali predpoklady.,,

Jordyho úsmev sa rozšíril.

,,Tak so mnou pod na kávu a...a zostaneme spolu aspoň my dvaja...najmenej hodinu.,,

Nemusela mu odpovedať. Stačilo znavene sa do neho zavesiť a Jordy pochopil, že aj naďalej potrebuje jeho spoločnosť.

Vykročili spolu po ulici. Za nimi cupital Raul, s kožuchom vlhkým od dažďa.

A z okna ich vzďaľujúce sa postavy pozoroval náhle veľmi opustený Ernest.