Cesta do školy trochu inak

Čítala som už tri fejtóny, príbehy, celkom zo života, z MHD. A to iba na jednej stránke. S MHD príliš necestujem, ale mám bohaté skúsenosti z medzimestskou dopravou. Myslím, že tú len tak hocičo neprekoná.

K nám chodí autobus asi 7-krát denne. Striedajú sa dvaja šoféri, obaja rodáci z našej dediny.

Prvý, Laco* jazdí dobre a načas, pravda keď sa nepretiahne pohreb, privyrába si totiž ako hrobár. Druhý, Fero* je prípad sám o sebe. Ako asi vyzerá moja cesta do školy s ním?

7:00 - Oficiálny odchod autobusu. Ferko má službu, autobus nikde.

7:02 - Z diaľky počuť náš staručký polorozpadnutý autobus štverať sa 14-percentným stúpaním. Na tvárach stálych cestujúcich badať prekvapenie z jeho skorého príchodu.

7:03 - Autobus zastaví pred obchodom - zástavkou, ktorý slúži tiež ako krčmakým otvoria krčmu. Ferko zakričí na jedného z mužíkov stojacich pod roky nezmeneným výkladom: „Kúp mi kofolu!"

7:04 - Chlap sa bleskovo vráti aj s osviežujúcim nápojom. Medzitým Fero predá lístky, vylezie z autobusu a kým dopije kofolu dozvie sa, kde momentálne rastú dubáky.

7:06 - Fero  s neotrasiteľným pokojom sadne za volant a  pokúsi sa naštartovať. Hodí cez okno mužíkovi prázdnu fľašku, že neskôr zaplatí. Skúsi naštartovať druhýkrát, našťastie, motor naskočí.

7:12 - Autobus sa vyštverá na vrchol kopca. Slnko už pečie, študenti spia. Autobus zastaví: ako prvý prichádza chlap, ktorého telesné pachy silne znepokojujú môj nos. Jeho podtečené červené oči skúmajú voľné miesto vedľa mňa. Okamžite je obsadené mojou školskou taškou. Ďalej nastúpi zopár žiakov a nakoniec postaršia mierumilovne vyzerajúca pani. Poprosí o lístok za 5 korún. Ferko si vypýta občiansky preukaz, a keďže babka ho nemá, máme možnosť vypočuť si  zaujímavú výmenu názorov. Malé deti plačú. Zo zadných sedadiel sa ozýva hádka, či babka pozná viac nadávok ako šofér. Myslím, že vyhrala babka.

7:15 - Po incidente s babkou sa autobus znova hýbe. Všetko vyzerá na pokojný zvyšok cesty. To sme však nerátali s ďalšími babkami - brigádničkami, v dobrej nálade. Stopnú si autobus a zakričia: „Dajte nám cukríky!" Vo vzduchu visí veľký otáznik. Autobus sa otriasa smiechom.

7:17 - Znova stojíme, tentokrát nastupuje Ferova žena. Doniesla mu desiatu a obed.

7:25 - Snažím sa učiť na prvú hodinu - fyziku, ktorú aj tak nestihnem. Stále ma vyrušuje „poučný"

rozhovor troch predčasne vyspelých trinástiek.

7:30 - Trinástky vystupujú, konečne pokoj.

7:32 - Pečie na mňa slnko, fyzika sa zmenila na rozmazanú šmuhu. Oči mi klipkajú a hlava kucká.

7:50 - Otváram polepené oči. Smradľavý chlap chrápe, ale zdá sa že moje čuchové bunky si už privykli.

Pozerám z okna: Trenčín! Síce zápcha začína už pri prvom trenčianskom autoservise, ale prišli sme ešte pred ôsmou. Spím ďalej.

8:10 - Kamarát ma trasie za plece. Sme na Hasičskej. Vystupovať.

8:17 - Stojím pred profesorkou fyziky - triednou. Nechápavo na mňa pozerá: „Ako to že znova meškáš? Veď nie je zima." Iba pokrčím ramenami. Čo jej mám na to povedať, že Fero mal šichtu?

* - mená boli zmenené