Ferkov strašidelný sen

V Bulharsku stal krásny dom. Býval v ňom dedo Fero so svojimi dvomi vnukmi Paľkom a Miškom. Títo dvaja veľmi radi vymýšľali všelijaké nezbedy. Fero ich nikdy nehrešil. Však, keď bol on mláďa, robil tie iste bláznovstva ako oni. A vždy, keď mali problém, mal on v detstve rovnaký. Vždy im rozprával svoje príhody a ony sa z nich vždy poučili. A tak to bolo i dnes. 

Fero ozdoboval dom strašidlami, lebo sa blížil Halloween. Stal na rebríku a spieval si. ,,Huuu!" ozvalo sa za nim. Obzrel sa. Pred nim stali dve malé stvorenie s maskami. ,,Ale, ale. Tieto strašidla sú mi akési podozrivé. Nie je náhodou toto Paľko a toto Miško, moji dvaja mali rarášci? Alebo sa azda mýlim?"

Z masiek vykukli dve malé hlávky jeho vnukov. ,,My zajtra pôjdeme do Strašizamku!" Chválil sa Paľko. ,,Sú tam všetky strašidla sveta!" doložil Paľko. ,,Naša spolužiačka tam bola minulý rok a tak sa vyľakala, že týždeň nechodila do školy!"  švitoril Paľko. ,,Viem. A tiež viem, že na niečo také, ste ešte malí." povedal deko Ferko . Tak toto sa dvom chlapcom vôbec nepáčilo. ,,Ale, dedo!... prečo tam nemôžeme isť?" nechápali vnukovia. ,,Chichi, ja viem. Všetky deti lákajú filmy pre dospelých. Tak to bolo i so mnou. Neposlúchol som vašu prababičku a pradeda a počúval som niečo, čo som nemal. A zaplatil  som za to veľmi krutú daň." Pustil sa Ferko do rozprávania.

Bol večer. Moja mama vyšívala, ocko lúštil krížovku a ja som si čítal. Do kuchyne vošla moja mala sestrička. ,,Dobru noc!" hovorila. ,,Dobrú, zlatko. " ,,No do postele Ferko!" prikázal otec. ,,Ale, ja nie som unavený," odvetil som. ,,Prestaň!" napomenul ma otec. Nuž som si išiel umyť zuby. Mama zapla rádio. ,, ,,A teraz, pošlite deti spať a niečo sa pevne chyťte. Začína sa polnočne divadlo." začul som. Okamžite som tam pribehol. ,,Strašidelné divadlo milujem!" povedal som. ,,ANO. Strašidelné divadlo je pre deti. Polnočné pre dospelých." hovorila mama.

 Ale ja som chcel to divadlo počúvať. Tak som si čistil pomaličky zúbky a počúval som. ,,Ferko, čistíš si zuby, alebo poslúchaš?" ozval sa ocko.

Keď som mal vyčistené zuby, dal som rodičom pusu na dobru noc a kráčal som do izby. K dverám som si položil vankúš a perinu, ľahol som si a započúval sa to programu pre dospelých.

. ,,Hroziví kapustaci a par milencov." znel názov.

Náš príbeh sa odohráva neďaleko kapustového pola.

,,To je ale pekný večer, však, Peter." vravel ženský hlas. ,,Más pravdu miláčik." ,,Peter, čo je to tam? V kapustovom poli?" skrikla tá žena

  ,,Blíži sa to sem!" kričali herci.

 Vyľakal som sa a skryl pod perinu.  

Ráno som sa zobudil. Pod podhlavcom ležala kapusta. ,,Och, ten tatko." pokýval som hlavou. prezliekol som sa. ,,Dobré ráno , mami." zdravil som mamku, ktorá práve čistila kapustu. Otvoril som dvere a vyšiel von.  . Nasadol som do môjho vozíčka a on  sa vzniesol do vzduchu ako raketa.

Letel som ponad múrik, na ktorom stál môj kamarát Hany. ,,Hany, hany!" volal som na neho ..Pristal som k nemu. ,,Ahoj, Ferko. Ty prďo, náš vozík lietal!" žasol.

,,Ahoj."  Hany a zamával ušami a zrazu sa vzlietol do malej  výšky. ,,Ja letím! Som superman" kričal. O chvíľu však pristal. ,,To bolo skvelé. Teraz sa pozeraj na mňa." Postavil som sa na hlavu a chodil po ušiach. ,,Ty brďo. Prečo to mne tak nejde ako tebe?"

,,Prečo mi to nejde tak dobre?" lámal si hlavu Hany. ,,Asi preto, že je to môj sen. Nasadni si. Je najvyšší čas isť do školy." Hany nasadol so mnou do rakety. ,,Ferko, prečo máš v rakete kapustu?" nechápal Hany. ,,Ja neviem. To bude asi tým, že som v noci poslúchal polnočné divadlo."  ,,Ty kokso! Ty si mohol pozerať divadlo pre dospelakov?" vyvaľoval oči môj najlepší kamarát.

Došli sme do školy. Päť sliepok tvorilo pyramídu   a ta na samom vrchu pišala na tabulu. ,,Prestaňte robiť ten rámus! Ako sa tu ma učiť?" začuli sme hlas nasej kamarátky Dany. ,,To je môj sen." riekol som. ,,S kapustami." doložil Hany  so smiechom . Dana sa na mňa spýtavo pozrela. ,,Včera v noci som poslúchal polnočné divadlo:" oznámil som. ,,,Čo, čo, čo? Ty si počúval príbeh pre dospelých?!" Dana neverila vlastným ušiam. ,,No a čo? Veď už som veľký!"

,,Pod s nami!" nabádal ju Hany. ,,Nie! Nechcem robiť nič, čo súvisí s neposlúchaním!" odvrkla Dana.

Tak sme lietali  samy. Celým mestom sa šíril hluk. ,,Čerstvá kapustička! Kúpte si kapustičku! Doobra kapustaa!" doliehala k nám vrava ľudí. ,,Som hladný. Poďme k Melisenemu obchodu." napadlo Hanyho. Pristali sme. Melis stala pred obchodom. ,,Ahojte. Nechceli by ste nejakú dobrôtku?" láskavo sa nás pýtala. Samozrejme sme prikývli. ,,Dnes úplne novinka! Čokoládová kapusta. Ak nemáte radi čokoládu, je tu marcipánová kapusta:" rozprávala a ukazovala nám rôzne kapusty. Začalo to byt hrozne. zdrhli sme. Na ceste stala Dana a čítala knihu. ,,Dana, pomoc!" volali sme. Dana sa na nás pozrela. Miesto hlavy mala kapustnú hlávku a začala sa strašne smiať. Premenila sa na Kapustiaka. Vykríkli sme a bežali, čo nám sily stačili. Došli sme na  stanicu. ,,Dobrý deň Pán Vilson!" pozdravili sme starého rušňovodiča. ,,Dobrý, dobrý, dobrý!" opakoval dokola a nakladal do vlaku bedne plne kapúst. Tak sme sa zľakli, že sme fujazdili preč. Cele mesto bola zrazu plne kapúst.

,,Hany, prisahajme si, že sa z nás nikdy nestanú kapusty." Podali sme si ruky. No Hany nemal ruku, ale kapustový list. O chvíľu sa cely zmenil na kapustu.

Odrazu som sa prepadol do krajiny. Sedel som na zemi a okolo man tancovali kapusty.

Zrazu sa všetko začalo točiť a ja som sa ocitol späť v izbe. Pri mne stali rodičia. ,,Vy, vy nie ste kapusty?"  ,,Prečo by sme mali byt?" nechápali rodiča. ,,Mal so škaredý sen:" priznal som. Mama ma pohladkala po hlave. ,,Ty si počúval, však?" odhalil ma otec. ,,No ,myslím, že som maličký kúsok počul." Ocinko sa iba usmial a uložil ma do postele a ja som musel sľúbiť, že už nikdy nebudem počúvať filmy pre dospelákov." ukončil svoje dobrodružstvo dedo.

Jeho vnuci sa krčili za stoličkou a opatrne vykukli. ,,V skole začína Halovinsky večierok. Poďme tam a riadne ich vystrašme!" Paľko a Miško sa rozlúčili s dedkom a utekali preč.

 A vy milé deti, poslúchajte svoju mamu a ocka, deda i babku. A nikdy nepozerajte programy určené dospelým. Lebo na to doplatíte, ako Ferko.