Prestíž pochopenia

Ďalej, ďalej do času.

Musím žiť, až pokiaľ nepochopia.

Jedna duša miesto Holanďana.

Bezbrehé more porozumenia,

stratený ostrov kdesi Nikde.

Poď, poď, budeš takým, ktorý o mne vie.

Ty otec. Ja dcéra. Ty majster. Ja učeň.

V láske. V pokore. V odpore. V porozumení.

Čoskoro zbadáš, že aj v ničom je čosi.

Čosi zbytočné, prehliadané-

pre svet nepostrádateľné.

 Vitaj u mňa, toto je môj príbeh:

Narodila som sa v zemi,

kde pochopenie bolo rajom.

Odtiaľ som bola vykázaná.

Rozprávala som, ale svetlá zhasli.

Vraj nechápu.

Hrala som ich hry,

hovorila, čo chceli počuť.

,,Nie si naša."

Ďalej, ďalej do času.

Musím žiť, až pokiaľ nepochopia.