vstať a ísť...
http://citanie.madness.sk/view-14282.php
som také emocionálne jojo.
..a nech, v tejto chvíli je to takto a skúsim to držať v dlani ako to je, lebo zajtra bude nový príbeh, ja neviem aký..nebojím sa, neočakávam...
napíšem len...som šťastná, že ťa mám...
je to veľký dar, zmestiť svet do takého malého priestoru...do dlane, do objatia, do bozku...
niekedy sú slová naopak také silné, že vo chvíli rýchlejšej ako myšlienka vedia zmeniť históriu...
nastavila som ti dlaň, lebo som vedela....
..cítim slzu, horúcu a dokonalú...nie smutnú slzu, slzu čo prichádza miesto slov...mám zavreté dlane, nech mi to neuletí...to od teba...ďakujem..sila spriaznenosti ma dokáže nádherne odzbrojiť...ako teraz...
Pri tebe viem byť sama sebou, bez póz a bez pretvárky, poznať svoju hodnotu a vážiť si ju, nezblázniť sa z "múdrych názorov", iba byť a nechať plynúť, žiť a nechať žiť a milovať...
Tak rada unikám z reality a vraciam sa do príbehu, v ktorom sa cítim pochopená...
"Splývať s príbehom, ktorý dokonale prilieha k nevyspytateľným krivkám duše je oslobodzujúce a nádherné ako Michelangelov dotyk..." (niekde prečítané)
**
Sú dni, keď nevieš, kde vziať silu veriť, že nádej neumrela. Vieš iba, že musíš žiť. Pre tú časť Teba, pre ktorú sa oplatí všetko vydržať. A tak iba zúfalo hľadáš aspoň kvapôčku energie, ktorá ti pomôže urobiť ďalší krok. A potom ju uvidíš, možno v slze, možno v Rúfusovej básničke, možno v reakcii čitateľa. Malú vločku, zrnko veličiny, ktorá Ti pomôže ísť ďalej, napriek údelu, ktorý nechceš, ale musíš prijať. A potom príde ďalší deň a Ty zistíš, že stále je dôvod prečo povedať Ďakujem.
a tak na kolenách prosím boha všetkých bláznov, aby v tú noc, keď ich dúha obalí ako teplý šál poznali, že to, čoho sa tak boja im dáva silu vstať a ísť...