NIEKEDY JE NÁŠ FILM NEMÝ

Vždy keď ti chcem porozprávať...
ma straší ten pocit
že mi odletia krídla
ja ostanem visieť v bezvetrí
a zabije ma pohľad dole
nie dolet
keď sa rútim povetrím
... volám, ale nemám hlas

Vždy keď ti chcem porozprávať...
nemôžem dýchať
vedľa molekúl vody
ako osamelý vodík sa zamotám
a ničí ma moja väzbovosť
nie samota
keď hľadám mostíky
...nachádzam všetko, no nenájdem nás

Je toho veľa, čo si nevieme povedať...
A tak sa nám kráti čas
rozprávaním o vojnách vo svete
namiesto o vojnách v nás...