Ja a Mesiačik

Spisovateľ/ka: Janie | Vložené dňa: 30. decembra 2004
http://citanie.madness.sk/view-145.php

Na svete je potupno,
nežne i zvedavo,
každého inak zahalí osud,
niekoho dopoli, ineho celého.

Zo sviečky pada už pomaly vosk,
Hľadí ma na vlasoch, teplom jarným
a ja zrazu vidím, že v živote som len hosť.

Neviem, či sa smiať,
alebo skákať po smútku,
ktorý ma odrazí až k samote,
neviem, či zostať stáť ako kôl v plote.

Smútku sa nedám, podám si žiaľ,
Budem tam kráľom,
tam kde osud by ma hrial
a bude mi dobre samotnej,
bez intuícii k nádeji, bez hriechu, lásky, potupy.

K hviezde sa ukryjem.
Prihrejem spomienku,
veď krása, tá ma schladí
a srdce sa bude rovnať malosti kamienku.
Vtedy mi zblysne hlavou,
to málo, čo mám
a budem sa náhliť tam hore k vám.

Myslím na tie duše stratené,
možno životy bezcenné,
obalenej trúfalosťou,
ktoré sa vrátiť nedajú.

Myslím na kvapky dažďa trblietajúce sa
a zábleskami svetla padajúce na zem.
Možno sa milým,
Ale dumám sama nad jednosuchosťou.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ja a Mesiačik - Janie

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.