Sladká Amy Alebo Všetko kvôli tebe

Amy vybrala z auta poslednu krabicu a odnášala ju do svojej pekarne- Zastavila sa pred vchodom a pozrela na názov "Sladká Amy" bolo to jej životné dielo, vždy chcela mať vlastnú pekáreň bol to jej sen už od detstva. Pamätala si na krásne dni keď piekla pre kamaratky a tie jej z to boli vždy vďačné .

Vchádzala zo zadného vchodu a nikto tam už nebol lebo bol štvrtok a po záverečnej. Priniesla len posledné veci lebo bola na dovolenke a mala zo sebou vzorky toho čo piekla, našla si nových známych aj zákaznikov a bola tomu len rada, rada spoznávala nových ľudí potrebovala byť nimi obklopená. Vošla dnu a položila krabicu na stôl. Potom sa pozrela do zrkadla, mala jemne opálenú pleť a červené vlasy jej trocha vybledli.Pomyslela si že ich musí znova nafarbiť, jej pravá farba bola svetlo hnedá ale vlasy si farbila už desať rokov. Smutne si vzdychla a šla dopredu. Kate, mala trocha plnšia, blonďavá žena,jej spoločníčka utierala pult. Spokojne sa poobzerala pio miestnosti, na pravo bol stôl s konvicou v ktorej bola vždy čerstvá káva, popri sklenených oknách ktoré siahali od stroopa po podlahu boli stolíky a na ľavej strane boli detské stolíky s omaľovávankymi.Na pulte boli chladiace boxy z pečivom a krémovými kolačikmi od výmyslu sveta.Bola hrdá na toto všetko, vybudovala to vlastnými rukami, maľovala steny a opravovala podlahu. Bol to jej domov.

"Ahoj Amy,"pozdravila ju Kate. "Ďakujem že si tu upratala, ja by som to už nezvládla, po tej ceste z letiska som grogy," povedala jej Amy a objala ju okolo pliec. "Veď vieš že ja to robím rada a dnes som si trocha pohla lebo musím ísť domov Patrick má chrípku a nechala som ho doma s Kylom, to bude zasa neporiadok." vzdychla si ale Amy vedela že to nemyslí zle milovala svoju rodinua a nevadilo jej keď po nich musela upratovať.

"Tak už bež ja pozamykám, a zajtra nechoď ja si poradím." povedala jej.

"Ďakujem, na papieri sú napísane objednávky na zajtra, nejaké torty už sú v chladničke, prídu si po ne okolo obeda.." ukázala jej na stôl za nimi a rozviazala si zásteru."Tak ja už bežim." zakričala od dverí a utekala k autu.Amy sa usmiala a pozamykala za ňou.

Na druhý deň otvorila a začala pracovať s dobrou náladou.Doplnila zákusky do výkladu a skontrolovala torty čo mala dnes odovzdyť, bolitam tri bananova čokoládová a punčová, každá z nich mala nádherný tvr a aj vôňu.

Okolo jedenej sa ozval zvonček na dverách a dnu sa vrútilo asi desať detí z blízkej školy.Boli to jej stály zákazníci a prišli vždy po škole a v paitok tu dokázali presedieť celé popoludnie.

"Dobrý deň slečna Amy! Ako bolo na dovolenke?" spýtala sa jej jedno dvanásť ročné dievča s blonďavými vlasmi.Bývala blízko nej a tak ju dobre poznala. "Bolo výborne aj Mike sa tešil.A ako sa má tvoja ruka? Ešte stále bolí?" spýtala sa a pozrela na jej ruku v sádre.Mary pokrčla ramenami už nie len mi tá sádra vadí."usmiala sa na ňu."Ale o týždeň už pôjde preč, no mama mi zakázala loziť po stromoch." dodala s Ľútosťou v hlase. Amy sa mala chuť rozosmiať, no zdržala sa. S predstieraným zdesením zavrela hlavou."To je strašne," pozrela na radza ňou a položila ruky na pult.

"Tak čo to bude dnes mládež?" spýtala sa nasledujúcu pol hodinu ich obsluhovala a dokladala zákusky do boxov."

Amy ty si už tu? Ako bolo na dovolenke?" spýtala sa jej staršia pani ktorá práve vošla do vnútra. Amy sa na ňu usmiala.

"Bolo nám výborne pani Casherová a ako sa máte vy ? Dnes to bude ako vždy? Čokoládové a vanilkové ?" spýtala sa. Pani Casheovvá zavrela hlvou.

"Nie nie dnes tu mám tortu čo urobila vaša spoločníčka. Je to punčová torta pre moju vnučku, má narodeniny a ja aj keď viem piecť radšej ju mám od vás, zákusky od vás sú tie najlepšie." povedala jej.

Amy to potešilo, mala túto ženu rada vždy jej dodla sebavedomie a pomohla jej aj pri začiatkoch. Bola ako jej stará mama. Pri dverách znova zazvonil zvonček práve keď odchádzala dozadu. Dala ju do priesvitného krytu a pridala k nim aj ružové klobúčiky z recyklovaného papiera a nejaké balóniky. Keď to položila na pult všimla si že pri pulte stojí chrbtom jeden vysoký muž zo širokými ramenami a blond vlasmi. Vystavila jej účet a keď ten muž neprichádzal k pultu rozhodla s ísť si po kávu. A šla aj preto aby videla tomu možovi do tváre. "Amy mohla by si mi otvoriť dvere?" ozvala sa zrazu pani Casherová. Muž ju však predbehol aotvoril jej ich. V tom momente zbledol a keď sa za ním zatvorili dvere tak klesol na prvú stoličku a sklonil hlavu až ku kolenám.

Amy podišla k nemu. " Ste v poriadku pane? Je vám zle ?" spýtala sa ho.

Muž zdvihol hlavu. Amy sa v tej chvíli zastavilo srdce, tie oči. Modré, jasno modrej oblohy poznala, jeho tvár zmužnela ale bol to on.

"Nie slečna, nič mi nieje len sa mi trocha zatočila hlava.." odpovedal jej. Amy si z hrôzou uvedomila ze zadržiavala dych a naraz vydýchla. Priložila si ruku na ústa a utekala za pult. Muž ešte ostal sedieť. Amy sa vzadu chytila stola. "To nieje možné, on je tu. On je tu a nespoznal ma. On je tu," opakovala si to dookola. "Nie to nijej možné, musela som si ho zmýliť on tu nieje len n iekto kto sa na neho podobá, veľmi podobá." povedal si. Niekoˇkokrát sa zhlboka nadýchla a z myšlienkou, že to nieje on vyšla dopredu. Muž už stál za pultom a ona vystrojila najkrajší úsmev aký vedela. "Ako vám poslúžim?" spýtala sa. ,,Mám tu tortu, čokoládovú myslím." povedal jej. Amy otvorila knihu objednávok a čítala mená . Fishová bananová torta, Hopkins Orechové koláče, Alexander Kraft Čokoládová torta. Ďalej ani nečítala, Alexander. Alex, ten Alex pre ktorého si toľko vytrpela, Alex kvôli ktorému skončila v liečebni. Alex ktorý ju nespoznal.

"Alexander Kraft." vyslovila nahlas.

Alex prikývol. "Správne, mám tu tú tortu? "spýtal sa. Bol milý, Amy si pomyslela že k nej nikdy nebol milý. Trocha ustúpila lebo bol veľmi blízko. Áno, ja hneď ju prinesiem." povedala a podkýnajúc šla dozadu.

"Tvár sa, že ho nepoznáš, on nepozná teba a ty nepoznáš jeho, zaplatí a odíde a ty Amy budeš v poriadku." hovorila si kým balila tortu aj keď vedela že po tomto stretnutí nebude v poriadku. Už nikdy. Pozrela na nápis torty. Bolo tam napísané Samuelovi 11 rokov Všetko najlepšie. Pomyslela si že má dieťa. A v kútiku duše jej to prišlo ľúto. Priniesla tortu dopredu a vytiahla modré a ružové klobúčiky. "Budete si želať ružové alebo modré klobúčiky? Dávame ich grátis." spýtala sa. Alex ju chytil za ruku a skryl aj ružové klobúčiky. "Radšej tie modré, sú pre synovca." povedal. Amy rýchlo odtrhla ruku a odložila klobúčiky.

"Viete čo dajte mi tie bánanové koláčiky, asi mi bolo zle z toho že som nič nejedol," požiadal ju. Amy sa usmievala, no v duchu si myslela aby už vypadol. Dala mu pár koláčikov, a dala na ne aj šľahačku.

Keď si ich od nej bral spýtavo sa na ňu pozrel. "Vy si nedáte so mnou?" Amy zavrtela hlavou. "Nie ja som v práci tak nemôžem," povedala mu. Pokrčila ramenami. "Tak mi bude musieť stačiť pohľad na vás." povedal a žmurkol na ňu. Amy bolo do smiechu, pomyslela si na to čo by robil keby vedel kto je ona. Pozrela radšej na koláčiky. Tam jej podol pohľad na pončové, krásne ružové zákusky. To je ono! Ružová! Alexovi bolo zle keď videl ružovú tortu, aj keď videl ružové klobúčiky. On je alergický na ružovú vždy sa pri pohľade na ružovú farbu zložil. Dostala nápad a naložila si na tanier punčové koláčiky a prisadla si k nemu.

"No môžem si urobiť prestávku," povedala prišla ku kávovaru a do najružovejšieho hrnčeka si naliala kávu.

"Dáte si aj vy?" spýtala sa milo. Alex zavrtel hlavou radšej ani nepozrel nastôl kde boli jej punčové koláčiky. Sala si oproti nemu a s

chuťou si odhryzla. Alex sa pozeral na stenu za ňou. Rýchlo zjedol svoje koláče a keď Amy dopila kávu tak odniesol hrnček. Amy mu spravila účet a kým mu vydávala drobné oprel sa a pozrel na ňu najzvodnejším pohľadom.

"Vy už poznáte moje meno ale ja nepoznám vaše. A keďže nepoznám vaše meno tak vás nemôžem pozvať na večeru." povedal jej.

Amy zavrtela hlavou. "Nepoviem vám svoje meno lebo ja by som vaše pozvanie ani neprijala, mám veľa práce a aj iné záväzky, tak

prepáčte." povedala najsladším hlasom a dal mu drobné na krabicu.

V duchu si pomyslela, že s ním nikdy nikde nepôjde. Alexander sa však nechcel nechať odradiť. odsunul krabicu a povedal.

"Ak máte veľa práce ja sa prohovorím u vašej šéfky, určite vás pustí to vám ručím" Amy zavrtela hlavou, prešla na druhú stranu miestnosti a a ukaldala koláče vboxe. Alexander šiel za ňou. Bol neoblomný.

Amy si povedala že ho odradí. "Nikam nemôžem ís musím sa starať o svojho syna," Alex prekvapene zamrkal. Už si myslela že ju to odradilo no on len pokrčil ramenami. Chcel niečo povedať, no dnu vošla chudučká bolndínka a Amy ju musela obslúžiť , kým to robila tak tá blondínka flirotovla s Alexom, Amy pocítila strašnú žiarlivosť mala chuť jej tie zákusky hodiť na hlavu. Zrazu si uvedomila na čo myslí a zavrtela hlavou. Nesmieš na to ani myslieť, nežirliš na toho chlapa, on je tvoja nočná mora nenávidíš ho, hovorila si pre seba.

Keď žena odišla Alexovi posunula tortu tak že ju musel vziať do rúk keď nechcel aby spadla na zem

"Vyháňate ma slečna? " spýtal sa predstierajúc urazeného, Amy prestala byť milá. Áno," povedala. Alex prikývol.

"Dobre teraz odídem, ale nie skôr než mi poviete vaše meno." naliehal.

Amy šla dozadu a pri dverách sa otočila."Volám sa Amy, Amy Woodová." povedala z úsmevodlaní. "Ach, bože môj prečo teraz? Prečo sa musel objaviť práve teraz?

m a zmizla vzadu čakala kým si dá dva a dva dohromady.O chvíľu prišla reakcia: "Takže vy si zo mňa robíte srandu? Ale to ti tak ľahko nedarujem nájdem si ťa Amy Woodová a zistím či si taká sladká ako to o sebe tvrdíš !" Amy počula ako sa smeje a ako sa za ním zatvarajú

dvere. Vtedy si vydýchla. Klesla na stoličku a zložila si tvár do rúk a smôutne si vzdychla.

"Prečo? Prečo sa musel objaviť práve teraz?"

Pred rokmi si povedala, že keď ho stretne tak mu napľuje do tváre, no teraz nemohla keď ho uvidela tak sa znova vrátili spomienky, spomienky a city ktoré k nemu cítila už dvanásť rokov. Milovla Alexa od prvého stretnutia a to jej bolo desať. Živo si spomenula ako

chodila na doučovnie z angličtiny ke jednej učiteľke na dôchodku.

V tých časoch mala svetlé vlasy a nie červené ako teraz, a mala nadváhu, no vtedy jej to nevadilo lebo si to nikto nevšíml, každý to bral ako fakt. K pani Clarkovej chodila rada a cez prázdniny tiež vtedy bola lepšia zábava ko cez školský rok, vtedy sa nemusela tak snažiť a mohla pani Clarkovej aj pomáhať, a učila ju aj piecť.

Bolo tretieho júla a Amy ako vždy o druhej poobede kráčala alejov briez k jej domu. Zrazu okolo nej prebehol nejaký chlapec na bicykli , išiel tak rýchlo, že si ho ani nestihla všimnúť, tak radšej šla ďalej. Takýto blázniví chlapci to behali často lebo blízko bol les a tam boli chodníčky na bicyklovanie. Keď pišla pred dom pani Clarkovej tak sa na chvíľu zastavila. Mala ten dom rada, bol veľký a obklopený lesom, bolo v ňom plno nádherných obrazov, lebo pani učiteľka milovala umenie a mala aj veľkú knižnicu, v ktorej sa Amy rada prechádzala a pozerala na staré knihy niekedy jej dala pani Clarkova aj nejakú prečiťať vždy ju vrátila na druhý deň. Veselo si poskočila a šla ďalej. Pri vchode zbadala taký bicykel na akom prevrčal okolo ten chlapec. Možno je to tiež nejaký nový žiak. Zaklopala na dvere a čakala no nie dlho. Lebo pani Clarková bola rýchla aj keď mala 50 rokov.Len čo otvorila dvere doširoka sa usmiala.

"Ako vždy presná, poď dnu dievčatko. Chcem ťa s niekým zoznámiť. " povedala jej. Amy za ňou vošla dnu. Pozrela na učiteľku a usmiala sa. Mala oblečená tmavomodré šaty s veľkým kvetom, Amy pozrela na svoje oblečenie. Aj ona mala modré šaty. Nevedela ako ale skoro vždy mali oblečené to isté, Pani Clarkova jej raz povedala, že sp naladené na rovnakej vlne. Vtedy to ešte nechápala ale ona jej to po čase vysvetlila. A vysvetlila jej aj mnoho iných vecí. Od nej sa toho dozvedela veľa.

Priviedla ju do obývačky. Ten chlapec sedel na gauči pred televízorom a nikoho si nevšímal.

"Alexnder postav sa chcem ti niekoho predstaviť." povedala mu. Alex sa zndene postavil a podal jej ruku.

"Alexander Kraft môj synovec, toto je moja žiačka Amy," prestavila ich. Alex jej potriasol rukou a znova si sadol späť k televízoru.

Pani Clarková len pokrčila ramenami a mrkla na Amy aby šla za ňou. Prišli do pracovne. Tam sa s bábikami hralo malé dievča, mohla byť o rok dva mladšia ako Amy. Predstavila ju ako Marybeth. Alexová sestra.Amy sa s ňou spriatelila, čo sa nedalo povedať o Alexovi, ten ju od prvej chvíle nemal rád a spolu s novými kamarátmi ju začali prezývať Ružové prasiatko. Amy sa pred nimi tvárila, že jej to nič nerobí, ale keď bola sama tak si nad tým aj poplakala a priala si aby bola chudá ako ostatné dievčatá. No nedarilo sa jej schudnúť lebo to bola vrodená chyba a len určitou liečbou na ktorú nemali jej rodičia peniaze. Ale to ona nevedela. Tak trpela. No mala proti Alexovi jednu zbraň. Ružovú farbu. Alex pri pohľade na ňu omdlieval. Zistila to raz keď piekli s pani Clarkovou vianočné pečivo a ona si doniesla novú ružovú zásteru. Pani Clarkovej aj Marybeth sa páčila, no keď do kuchyne vstúpil Alex aby si niečo vzal a zbadal Amy prišlo mu zle a začal sa triasť, potom odpadol. Marybeth začala kričať, že Alex je mŕtvy, Amy ho obliala vodou a toho hneď prebralo. No znova ju zbadal a odpadol. Pani Clarková jej povedala aby si zásteru odložila, lebo Alex pri pohľadeš na ružovú farbu dostáva záchvaty. Amy ju tedy odložila. Pomohli preniesť Alexa na pohovku a prebrali ho. Alexovi bolo trápne, že ho videla odpadnúť a tak povedal, že radšej pôjde do izby. Viac sa v ten deň o tom nebavili. Keď všetko napiekli stmievalo a Amy sa ponáhľala domov, keď za ňou zatvorili dvere a vychádzala z brány tak sa tam objavil Alex.

"Počúvaj ma, ak niekomu povieš, že som odpadol tak ťa roztrhnem a je mi jedno že si baba, neopávaž sa to nikomu povedať lebo ťa zničím!" povedal jej a strčil do nej. Amy vysunula nos a prešla okolo neho.

"Je oja vec komu to poviem nikto mi v tom nemôže zabrániť. " povedala otočila sa k nemu a dodala s úsmevom."A čo keď znova odpaneš? Musím niekoho upozorniť, že odpadávaš aby všetky ružové veci odstránili a aby si si náhodou neublížil." povedala so smiechom. Alex zaťal päste.

"Amy, tak toto ti nedarujem, ak sa niečo dozviem tak vypukne vojna ta ty prehráš, odídeš z mesta, lebo ja tak zničím že sa budeš hanbiť výjsť na ulicu!!!" povedal nahnevane a odišiel do domu. Amy vtedy nebrla jeho výhražku vážne a povedala to jednej kamarátke. Strašne sa na tom smiali a keď po vianočných prázdninách prišli do školy tak na neho ukazovali prstom a smiali sa až kým ich učiteľ neupozornil nech budú tichšie. Alex vtedy zúril bolo to vidieť lebo jeho blond vlasy ostro kontrastovali s červenou tvárou. Nasledujúce roky boli vojnové, bojovali medzi debou, no Amy to brala trocha inak, zamilovala sa do Alexa aj keď si to spočiatku nechcela priznať, bavilo ju naťahovať sa s ním a keď raz s kamoškou ako výzdobu triedy použili ružové balóniky bolo jej ho aj ľúto keď sa presd celou triedou zložil na zem. Kapitán futbalového družstva a odpadne na koncoročnom večierku. V ten večer na plese justretol vonku. "Amy ty si tá najohavnejšia tučibomba akú som kedy stretol. Chcem vidieť toho chudáka ktorému by si sa páčila a ktorý by ťa chcel pobozkať! Ale teba nikto nepobozká, lebo si škrata, keby si aj schudla tak by na tebe vysela koža a vyzerala by si takisto hrozne. "povedal nahnevane a pritlačil ju k múru.

"Vieš čo urobím? Jedno gesto ktoré už nikdy nezažiješ! Lebo to nikto nebude chcieť urobiť!" povedal a pobozkal ju. Amy ho chcela odstrčiť no on bol silnejší a vášnivo ju bozkával a ona vedela že to robí z odporom. Amy mu vrazila. Strčila ho a on spadol na zem.

"Si úbohý! A ako to ešte raz spravíš tak ti odseknem vtáka ty sviniar jeden, a mne ťa bolo ešte aj ľúto!" povedala. Kopla ho do kolenba a odchádzal. Alex ju stihol chytil za nohu a Amy spadla do blata. To bolo na ňu priveľa, tie šaty dostala od matky na osemnáste narodeniny. Z palčom utekala domov a tam preplakala celú noc. Od druhého dňa prestala jesť a začala cvičiť a drasticky chudnúť.

"Zem volá Amy, halo nad čím toľko premýšľaš!" Amy vytrhol zo spomienok hlas Lucy Fishovej, jej zákazníčky a kamarátky. Amy sa roztrasene postavila a prišla dopredu Lucy stála vo dverách ktoré viedli dozadu a čakala kým k nej príde. Snažila sa usmiať, a znova si dala zásteru.

"Ahoj Lucy ako sa máš? Ja som si ťa ani nevšimla prepáč zamyslela som sa. " povedala jej s uprimnosťou v hlase. Lucy sa spiklenecky usmiala.

"Hej zamyslela nad tým chlapom čo vychádzal z tvojho obchodu a nakladal tortu do auta. A ten chlap bol taký milý že mi pomohol pozbierať pomaranče ktoré mi popadali keď som ho zbadala. Je chutný nie?" poznamenala. Amy pokrčila ramenami. "Chutný alebo nie mne je to jedno, a aj tebe by malo byť, veď si šťastne vydatá." pripomenula jej. Lucy sa zachichotala. "Ja viem, ale dnes som chcela trocha potrápiť Grega, má narodeniny. Mala si vidieť ako spoza okna sledoval ako mi ten muž pomáhal. Trocha žiarlivosri neuškodí, však?" spýtala sa nevinne. Amy sa muslea zasmiať. Lucy vždy vymyslelaniečo originálne, ale toto bolo priveľa, Greg bol strašne žiarlivý, čudovala sa že jej neurobil scénu. Chcela niečo povedať keď dnu vstúpil spmináný Greg. Tortu nevidela lebo bola v krabici, ale tá ho nezaujímala. Bol nahnevaný. Prišiel k Lucy a Amy. "Ahoj Amy máš sa dobre? Počula si už tú novinku? " spýtal sa. Amy zavrtela hlavou. Greg sa usmial. "Tak ti ju poviem, budem sa rozvádzať, moja Lucy si našla mladšieho priateľa a ja jej nebudem stáť v ceste. A to aj na moje narodeniny!" povedal jej. Lucy sa chytila za srdce.

"Čože? Ako si prišiel na to že sa budeme rozvádzať? A kedy si to chcel oznámiť mne? Greg! Veď ja s tým mužom nič nemám! Len mi pomáhal zbierať pomaranče, ty si taký žiarlivý že sa už nemôžem ani s nikým porozprávať? Hmmm?" Greg ju chytil okolo pása a vtisol jej veľký bozk. Amy len ťažko zadržiavala smiech. Keď sa odseba odtrhli Greg sa usmial na ženu."No, aspoň vidíš ako sa ja cítim keď si ty zo mňa uťahuješ," Lucy urozene vzala tortu a odchádzala. Greg jej tortu vzal, a tľapol ju po zadku. Lucy sa zo smiechom rozutekla do ich obchodu a Greg šiel za ňou ako najrýchlejšie vedel. Amy si len povzdychla nad tým šialeným párikom, s nimi bola vždy zábava. Zvyšok dňa si ani nestihla sadnúť, celý deň mala plno. Keď večer všetko pozatvárala bola už tma. Vychádzala zadným vchodom a zamykala dvere keď sa ozval známi hlas.

"Tak čo Amy Woodová, ako bolo na dovolenke?" Amy sa otočila a zbadala muža v dlhom čiernom kabáte, zarasteného s bradou a fúzami rovnakej hnedej farby aké mal vlasy. Amy zvískla od radosti a skočila mu okolo krku.

"Peter, bože ako rada ťa vidím," pobozkala ho na tvár."Musím ti toho toľko povedať." Peter ju zložil na zem a pozrel na tašku pri dverách."Aké máš koláčiky?" spýtal sa berúc tašku do rúk. Amy sa zasmiala. Poklepala ho po ramene."Mám aj tvoje obľúbené Peter, a mám ich dosť. Tak poď pôjdeme ku mne a ja ti porozprávam čo hrozné sa mi stalo." povedala a ťahala ho do auta. Pritom si ani nevšimli že ich niekto pozoruje.

Alex vystúpil za auta, vybral tortu a kráčal po chodníku k domu. Prišla mu otvoriť černovlasá žena s veľkým bruchom, pootvorila mu dvere. "Ahoj Alex si strašne zlatý, že si zabezpečil tortu, ja by som to asi nezvládla.Malá Mary-Ann ma stále kope." povedla a pohlasila si veľké brucho. Alex sa usmial. "Pre môjho synovca urobím všetko. A aj pre svoju jedinú sestričku. " povedal a pobozkal ju no líce. "Tak kde to mám zložiť?" spýtal sa. "Dáme to do kuchyne. Poď za mnou možno ťa ešte nezačuli." Keď prechádzal okolo nej tak mu z vrecka vytiahla účet. Prečítala si meno cukrárne Sladká Amy. Alex položil tortu a vytrhol jej lístok. "Povedal somže to ybavím tak sa na účet nepozeraj aj ten som zaplatil." povedal a strčil si lístok do nohavíc. "Choď niekam chcela som len vedieť kde bola torta urobená. " povedala urazene. "Dáš si čaj? Práve som urobila čerstvý." naliala mu šálku a spolu si sadli do kuchyne.

"Pamätáš sa na Amy?"spýtala sa zrazu. Alex čakal len na to kedy sa ho na to spýta. On si na ňu spomenul už vtedy keď objednával tortu telefónom. A aj vtedy keď si po tú tortu išiel.

"Áno pamätám si na tú malú otravnú guľu, čo mi liezla na nervy." povedal jej. MaryBeth na neho zavrčala."Bola to moja nejlepšia priateľka až kým sa neodsťahovala. A to vďaka tebe." dodala. Alex pokrčil ramenami. "Ja som jej povedal, že ju zničím tak, že sa radšej odsťahuje." povedal vševediaci. "Rád by som ju videl teraz,nepracuje v cirkuse? Alebo nešportuje v sumo?" povedal a zasmial sa nad vlastným vtipom ak sa to tak dalo nazvať.

MaryBeth pokrčila ramenami." Na sumo by mala pribrať tak dvesto kíl, a aj tak by bola iba mušej váhy. Ty si ju nevidel keď sa sťahovala na internát na vysokú? Počas leta a jesene schudla tridsať kíl a bola strašne pekná," povedala. Alex sa zasmial.,,Nie nevidel som ju bol som už preč, nebol som doma už od leta, tak si to nepamätám naposledy som ju videl na plese, vtedy prestala chodiť do školy a dokončla ju diaľkovo, no neviem si predstaviť že by schudla. Možno vtedy mala takých deväťdesiat kíl keď schudla tridsať kíl." povedal a vyprskol smiechom. MaryBethr sa nahnevane postavila."Ty si odporný a hnusný, nič o tom nevieš," povedala. Alex zavrtel hlavou. Mary si na niečo spomenula. "Pamätáš sa na pohrem strýka? Na tú červenovlasú ženu zahalenú do čierneho závoja?" spýtala sa ho. Alex prikývol. "Hej, ale na môj vkus bola priveľmi chudá. Ale stála by za hriech." povedal.MaryBeth sa víťazoslávne usmiala. "Zak tebe sa Amy páčila, to ma podrž," povedala . Alex sa skoro zadusil čajom."Čo to bola Amy? Rob si vola z niekoho iného Bolo to pred šiestimi rokmi ale to nie." namietal.

MaryBeth zosmutnela. "Ty si nenapravitľny, za tých dvanásť rokov sa Amy zmenila. Videla som ju pred piatimi rokmi a bola chudá ako trieska. Myslím že mala anorexiu a bola na tom asi zle lebo jej priateľ k nej nebol najmilší, myslím že sa ho bála." povedala smutne. Alex len pokrčil ramenami. No vnutri nad tým žačal rozmýšľať."Ak to bola ona ak som obrovský idiot. Už viem prečo ušla." skonštatoval. MaryBeth sa postavila. "Prečo ušla? Povedz mi to lebo ja to doteraz neviem." nariadila mu a vyhrážala sa kanvicou horúceho čaju.

"S Kylom som sa po obrade rozprával o ako Amy pribrala a že je určite majstrom v sumu. To chudé žieňa to počulo a potom utieklo preč až neskôr som zbadal že tú tučná žena je niekto iný. Nevedel som prečo ušla ani som sa s ňou nestihol zoznámiť. "odmlčal sa a previnilo na ňu pozrel."T bola fakt ona?" MaryBeth prikývla. Bola to ona a muselo sa jej to naozaj dotknúť, neviem prečo ale potrpela si na tvojom názore, keď som ju volala na pohreb tak sa najprv spýtala či tam budeš aj ty až potom mi povedala že príde asi ti chcela ukázať že schudla ale neviem prečo, musel si jej povedať ženikdy neschudne alebo čo lebo inak si to neviem vysvetliť." povedala MaryBeth. Keď som ju naposledy stretla v jedálni v nemocnici ony práve odchádzala bola strašne bledá a sprevádzal ju priateľ povedla mi že bola na gynekológii ale že je v poriadku." MaryBeth vedela prečo tam bola ale Amy ju zaprisahala aby to nikomu nepovedala a to niko u znamenalo že to nemá povedať Alexovi."Ani aadresu mi nedala aby si ju nejako nezistil, no skôr to zakázal ten jej priateľ asi nechcel aby si jej znova ubližoval. A ja ho chápem, dúfam, že im je teraz dobre." povedala smutne a nechala ho samého v kuchyni zarytého vo vlastných myšlienkach.

Amy sedela v kresle a nemohla uveriť nad tým čo jej Peter navrhol. Peter je jej psychiater. Odkedy otehotnela tak jej pomáhal ako vlastný brat, kedže zo svojim sa prestala stýkať odkedy sa odsťahovala z domu, a aj preto lebo skončila na prychiatrii, nechcela aby ju takúto videli. Hanbila sa za seba, naposledy videla rodičov a brata pri návšteve keď im bol ukázať syna. Myslela si že to bude zlé no oni boli všetci šťastný že ju vidia a nechceli ju pustiť z domu, no ona sa musela vrátiť, lebo sa ešte stále liečila. O jej chorobe vedeli len jej najbližší. Anorexia bola strašne zlá choroba a Amy sa z nej stále liečila.

"Mami, nemôžem spinkať, dáš mi mliečko?" ozvalo sa od dverí vedľajšej izby. Amy sa obzrela vo dverách stál jej dynček Michael v pyžame s káčerom Donaldom. Vzala ho na ruky a pohlasila po čiernych kučeravých vlasoch."Čo ty moje slniečko, nemôžeš zaspať? Chceš kakao?" spýtala sa, vedela že Miki ho zbožňuje a preto sa ani neprekvapila keď prikývol. Posadila ho do kuchyne na veľkú stoličku a zohrievala mu mlieko. Miki sa snažil nenápadne otvoriť poklop na koláčikoch ktoré Amy doniesla, Amy si to okamžite všimla a Miki skrčil ramená a prosebne na ňu pozrel. Amy nemohla odolať jeho psiemu pohľadu ždy ju tým dostal."Dobre ale len dve ostatné máš na raňajky," ani to nestihla dopovedať a Miki sa nane vrhol a hľadal svoje obľúbené ovsné s jablkymi a škoricou. Keď k tomu dostal aj kakao tak dal Amy pusu na líce. Miki bol jej jedinou radosťou a jediným dobrým čo sa jej v živote stalo. Keď všetko zjedol tak ho odniesla do postele a on konečne zaspal pozrela na neho."Nie, nepodobá sa na neho." povedala si uľahčene. Potom šla pod sprchu a kým sa na posteli krémovala rozmýšľala nad Peterovou radou. Povedal jej aby to s Alexom skúsila a aby si s ním niekam vyšla. Povedal jej že stretávanie s objektom jej strachu a nenávisti jej môže len pomôcť. Vedel o ňom všetko aj to že ho miluje a zároveň nenávidí lebo kvôli nemu sa stala anorektičkou a celé roky trpela. Toto mu nevedela odpustiť. No Peter jej povedal nech to skúsi a keď sa jej to nepodarí tak že ju už do ničoho takého nebude nútiť, povedala mu že porozmýšľa, no nevdela či by to zvládla. Zrazu jej niečo napadlo. Pomsta. To jediné slovo. "pomtím sa ti Alex Foster, urobím ti to čo si ty urobil mne, začnem si s tebou a keď sa pobavím tak ťa odkopnem a povim ti s kým sisi to začal a potom ti vynadám, že si sám porušil to čo si povedal že o mňa nikto ani nezakopne." povedala si. Bola spokojná nad tým, čo vymyslela ešte to stačilo uskutočniť.

Na druhý deň ju Miki zobudil veľmi skoro, lebo sa nevedl dočkať kedy pôjdú k Peterovi a Susune a k ich dcérke Melanie. Boli veľmi dobrý priatelia lebo mali aj rovnaký vek, Susana sa o Amy starala keď bola tehotná a ona soma čkala dieťa. Bola to jedna z jej dobrých priateliek. Keď k nim prišli Susana už nebola domaale Miki sa hneď šiel hrať k Melanie. Keď boli sami Amy mupovedala že to s Alexom skúsi. No nepovedala mu, že sa mu chce pomstiť. To by jej nedovolil. Nechcel aby robila miečo čo by jej mohlo uškodiť.

"Som rád že to s ním skúsiš možno sa aj on zmenil a už nieje taký ako býval keď si ho videla naposledy. " Peter jej ponúkol koláčiky ktoré urobila Susana podľa jej receptu . "Nie niesom hladná a keď ma chceš len skúšať tak ja som už jedla ráno s Mikim on ti to môže dosvedčiť." povedala mu. Peter ju takto skúšal často. Usmial sa a sám si dal."Ja len či nemáš nejakú krízu keď sa teraz Alex pohroma tvojho života objavil. No ako vidim ty už niesi tá maldá dievčina, ktorá sa bála všetkého. Už si dospelá žena, ktorá vie čo chce."

Zrazu pribehol Miki a Melanie."Mami Mel mi neverí že som videl žraloky.Povedz jej, povedz že sme ich videli. "naliehal aby mu to potvrdila. Amy sa usmiala."Pravdaže sme ich videli, v morskom akváriu, a boli veľké."potvrdila mu. Miki sa na Mel víťazoslavne pozrel a ona na neho vyplazila jazyk.

"Mel bežte do pracovne, je tam knižka o morských živočíchoch, Miki ti ukáže aké videl." povedal im. Obaja ihneď odbehli a Amy sa za ním smutne pozrela.

"On jej jediná dobrá vec, na tom čo sa mi stalo."

Amy potom šla do obchodu aby pomohla Kate, len čo otvarila dvere zistila že ju potrebuje lebo bolo plno. Jediný stôl ktorý nebol obsadený bol detský tam posadila Mikiho a ihneď sa šla dozadu prezliecť. Kate bola šťastím bez seba keď ju zbadala. Amy sa ihneď dala do peenia nových zákuskov a tie ihneď dávla do boxov vpredu.

Po pol hodine, keď znova dokladala zákusy a zohýnala sa pri sklenenom výklade zdvihla hlavu a zľakla sa. Na druhej strane bol, tiež zohnutý Alex a usmievalsa na ňu. Narovnala sa zarovno s ním. "Ahoj Amy Woodová, vidím že dnes máš plno." poznamenal a obzrel sa dookola. Amy pokrčila ramenami. "Budeš si niečo želať?" spýtala sa profesionálne. Alex sa k nej naklonil."Niečo by tu bolo ale tu na verejnosti by si mi to splniť nemohla." povedal a žmurkol na ňu. Amy sa začervenala. "To tu nepredávame a ani nechcema takých zákazníkov ktorý si neslušný." dodala. "Kate obslúž prosím pána ja usím sť zavola Petervi aby prišiel po Mikiho, nemôže tu byť celý deň." povedala a odbehla dozadu. Všimla si však aj to ako sa Alex zatváril. Chcela ho trocha potrápiť. Keď sa vrátila dopredu a nazrela red pult tak ho nevidela a pomyslela si že už odišiel. Tak začala piecť záviny. Po polhodine na ňu zakričala Kate že prišiel Peter. Utrela si ruky a šla dopredu. Vtedy zbadla že pri Mikim sedí Alex a veselo sa o niečom rozprávajú. Peter ich pozoroval. "Ahoj ďakujem že si prišiel. Miki by tu nemohol zostať." povedala ale nespustila oči z Alexa. Peter sa zahryzol do koláčiky ktorý mu dala Kate."Ten chlap je fakt trpezlivý. Miki sa ho vypytoval na všetko a on mu trpezlivo vysvetľoval že žraloky nežiju v jazerách.

Jevidieť, že ten chlap má rád deti." poznamenal. Amy prikývla.

"Alex vždy mal rád deti, aspoň im nikdy nerobil zle. A má aj synovca ktorému tu objednal tortu. " povedala. Peter zmeravel."On je Alex?" spýtal sa potichu. Amy prikývla.Peter uznanlivo prikývol.

"Má aj umelecké nadanie, lebo Mikimu nakreslil žraloka na morotke. A je to perfektné, ako profeionál. Predstavíš nás?" spýtal sa. Amy nechcene ale prikývla. Prešla na druhú stranu a zamierila si to rovno k Mikimu a Alexovi. Miki ju zbadal prvý a okamžite jej bežal ukázať svoj obrázok.

"Mami, mami Alex, povedl že ho tak môžem volať, mi nakreslil obrázok však je pekný?" spýtal sa. Amy si pozrela obrázok a uznanlivo prikývla.

"Maš pravdu je naozaj pekný, Alex má naozaj talent." povedala a usmiala sa na Alexa ktorý sa práve postavil. Zazrel na Petera ale nič nepovedal. "Miki teraz si pozbieraj pastelky a pôjdeš k ujavi Petrovi, lebo ja mam veľa právea nemohla by som sa ti venovať." povedala. Miki zvraštil tvár. "Vieš čo som dnes kúpil? Novú knižku, a je o žralokoch. A sú ta nádherné kreslené obrázky rýb a aj taký žralok akého ti Alex nakreslil." povedal podozrivo. Vitiahol knihu z tašky a pozrel sa na zadnú stranu. "Vy ste Alexander Foster?" spýtal sa. Alex prikývol. Amy do toho zasiahla."Zabudla som vás predsaviť. Alexander Foster, môj kmotor Peter Starn." Alex sa pri slove kmotor rozžiaila a podal mu ruku. "Teší ma." povedal Peterovi. Peter sa usmial.

"Aj mňa teší, práve som zistil, že ste ilustroval túto knihu, to je veľmi zaujímavá práva ilustrujete aj iné knihy ako pre deti?" spýtal sa zo záujmom.

"Ja som povolaním maliar a toto robím pre zábavu, mám svoj zdroj fotografou a s fotografií robím ilustrácie pre deti aby lepšie a zo záujmom poznávali prírodu, ale väčšinou maľujem krajinky."

Povedal im. Amy uznanlivo prikývla. Potom sa obrátila k Mikimu. "Miki, teraz pôješ s ujom Peterom, choď sa rozlúčiť s Kate, dá vam nejaké koláčiky aby si mal čo jesť.Utekaj dozadu." nariadila mu. Miki poslušne odišiel dozadu kde mu Kate dala koláčiky. Keď sa rozlúčil a odišiel s Peterom tak zazvonil telefón a Amy musela odbehnúť dozadu. Potom sa už nemala čas ukázať vpredu až pred záverečnou. Vtedy tam už skoro nikto nebol, len Párik dievčat a Alex ktorý prišiel k Kate a Amy a doniesol im kávu. Obe naraz mu poďakovali."Ty si náš záchranca myslím, že bez tej kávy by som odpadla." povedala zničene.

Ten váš chlapec je veľmi milý a správny, a má múdre názory. Jeho otec musí byť šťastný, že vás má." poznamenal. Amy zastala ruky pred ústami. Položila šalku a namrzene povedala.

"Nemá otca pre mňa aj pre neho je mŕtvy. A nepýtaj sa prečo a kde je lebo ti to aj tak nepoviem." Alex zdvihol ruky na obranu.

"Dobre nebudem sa pýtať, a prečo si vlastne vykáme veď niesi až taká stará však ja mám len dvadsaťšesť. A vy?" spýtal sa. Amy sa trocha ukľudnila, pri spomienke na Mikiho otca jej vždy prišlo zle. "Aj ja mám dvadsaťšesť." odpovedala , vzala si koláčiky a ani nevedela prečo ale punčové, položila ich pred Alexa. Toto Alex nezvládol a znova zbledol.

"Ja to už nevydržím!Preboha Amy odlož tie koláče alrbo ich rýchlo zjedz lebo sa ti tu zložím!" povedal panickým hlasom Amy sa tvárila nechápavo. Alex zatvoril oči a sklonil hlavu. "Musím sa ti priznať, ja som na ružovú farbu alergický vždy keď nejakú uvidím tak je mi zle, v poslednom čase je to už lepšie, ale len pri najakých malých predmetoch od ktorých môžem odvrátiť hlavu ale toto vidímpriamo pred sebou a začína sami krútiť hlava. " povedal jej. Amy to pripadalo smiešne ako sa jej priznával aj keď o tom už vedela apreto sa rozosmiala.

"Tak ty máš strach z ružovej farby?Z hlúpej ružovej farby?" Alex sa zatváril zdrvujúco."Haha, tebe tôo pripadá smiešne, ale čo mám robiť ja? Naposledy som sa zložil v reštaurácii. Bolo tam aspoň päť čašníčok v ružových uniformách!" povedal a začal sa smiať spolu s Amy, lebo keď si spomenul nan ten okamich aj jemu to pripadalo smiešne.Amy si presatavila ako nad ním stoja čašníčky v ružovom a snažia sa ho kriesiť. Vždy keď sa prebral a uvidel ich musel znova odpadnúť.

"Amy vidím že sa dobre bavíš a ani si si nevšimla že sú všetci preč a je po záverečnej, mohlaby si mi pomôcť pozatvárať, a vzadu je niečo čo by som ti chcela ukázať." povedala jej. Amy pokrčila ramanami a šla dozadu. Kate ju tam chytila za plecia.

"Ten chlap je úžasný, zabudni na upratovanie a vypadni s ním na poriadnu večeru. A pohni si lebo ťa tam sama vytlačím," povedala jej. Amy zavrtela hlavou.

"Nie prečo by som s ním mala ísť na večeru ja nechcem, a ani ma nepozval, tak ja sa mu vnucovať nebudem. A prestaň musím ti predsa pomôcť niesom taká zlá, že by som ti nepomohla poupratovať." namietala. Kate dala ruky v bok. "Ak okamžite nepôjdeš tak ti niečo spravím, vypadni už a keď ťa nepozval tak ho pozvi ty," vážne sa na ňu pozrela."Kedy si mal naposledy nejaké rande? A ten obed s mojím bratrancom nič nebol, len ste sa rozprávali o nakjakej blbej knihe. Tak na čo ešte čakáš bež zaním a pozvi ho."nairadila jej kamarátka. Amy váhala keď sa vracala dopredu, nevedela či by jej ponuku prijal. Alex stále stál na tom istom mieste kde ho postavila a pil kávu. No skôr ako prehovorila tak začal on.

"Nemáš chuť ísť po práci na večeru? Ja som strašne hladný a z koláčikov sa len tak nenajem, čo na to povieš?" spýtal sa. Amy prikývla, zložila zásteru a chcela poutierať stoly no až vtedy si všimla že su poutierané a stoličky vyložené. "No toto, ja som chcela poveať že keď to tu vpredu trocha poupratujem tak môžeme ísť no ako vidím väčšinu práve si urobil ty a ani si nemusel. Tak ti ďakujem, už len odložím pár vecí a môžeme sa ísť niekam najesť. "sotva položila zásteru tak zazvonil telefon a ona ho bežala zdvihnúť, volal Peter. Vraj Miki sa necíti dobre a chce aby po neho prišla. Povzdychla si ale povedala že už ide. Keď sa vrátila dopredu Alex v jej výraze vytušil že to nebola dobrá správa. "Mikimu nieje dobre, tak našu večeru bdeme musieť odložiť. prepáč Alex, máš niekedy voľný deň aby som ti ho nahradila?" spýtala sa ho. Alex porozmýšľal."V sobotu by to šlo, o ôsmej?" navrhol jej. Amy prikývla. "Výborne, tak v sobotu, počkaj chvíľu ja ti dám adresu a číslo keby sa niečo zmenilo." Rýchlo mu na paier napísala svoju adresu a číslo. Keď odchádzal tak sa usmial s prísľubom, že tento deň si vynahradia poriadne. Amy sa len usmiala. Propadla si ako zradca, zradca seba samej, lebo si s ním niečo chce začať, a aj preto zradca lebo sa jej to páčila a tešila sa na to a to nielen kvôli pomste.

Keď Alex odišiel z obchodu zamieril rovno do svojho bytu, ktorý mal spojený s ateliérom, len čo vstúpil dnu tak sa nadýchol vône jeho bytu, zmes farieb a plátna. Konečne to tam voňalo ako to mal rád. Byt si kúpil pred mesiacom no až teraz získal správnu arómu.

"Ganer, si doma poď sem kamarát, priniesol som ti nejaké koláčiky, no tak poď sem." zakričal keď za sebou zatvoril. Zohol sa a v tej chvíli sa ozval dupot. Vzápätí sa na neho vrhol malý pes Čau-čau. Kým sa dožadoval svojho koláčika, tak mu hovoril čo sa mu dnes stalo. "a v sobutu ideme na večeru, viem čo si myslíš, že som ešte nikdy za nijakou takto nelozil ale ona je iná, akoby som ju už poznal. A je aj veľmi pekná a múdra. Rovnako ako jej syn. Michael. " povedal a spomenul si na toho malého šibala. "A mám ešte jednu novinku, vyhľadám svoju starú lásku, a zhodou okolností sa tiež volá Amy. Chcem sa jej ospravedlniť, za všetky urážky ktoré som jej kedy povedal. Sestra mi povedala, že sa zmenila a že mala ťažký život odkedy som ju videl naposledy. Dúfam, že mi bude schopná odpustiť." Ganer si ho skoro nevšímal, zaujímal sa o svoje koláčiky. No keď ich všetky zôožral tak si sadol do kresla a sledoval ho ako varí a rozpráva mu o Amy.

Amy sa po návrete od Petera cítila taká vyčerpaná, že ledva stála na nohách. Uložila Mikiho a napustila si plnú vaňu vody. Kúpeľ ju uvoľnil a o to ťažši sa jej vstávalo keď zazvonil telefón.

"Áno, " povedala unavene ani sa jej nechcelo predstavovať. No keď sa v telefóne ozvl mužský hlas spozornela.

"Slečna Woodová?" spýtal sa, keď mu potvrdila totožnosť pokračoval.

"Volám sa Jefry Colin, som poručík Dallasskej polície. Musím vám oznámiť vážnu vec. Vo vúznici kde si odpykával trest Gabriel Kilpatrick vypukol požiar, pri ktorom sa mu podarilo aj s piatimi väzňami utiecť. Stalo sa to pred dvoma dňami. Prepáčte, že vám to oznamujeme až teraz ale totožnosť väzňou sme sa dozvedeli pred hodinou. Posielame vám jedného komisára z Chicaga aby sa s vami zajtra porozprával. Pred vaš dom by mala čoskoro doraziť hliadka a bude s vami dennodenne. Ešte raz sa ospravedlňujeme že vám to oznamujem až teraz, dopučutia." ozbámil jej a zložil. Amy položila sluchátko a biela ako stena si sadla do kresla.

"Gabriel sa dostal von. A príde určite sem, aby sa mi pomstila zobral mi Mikiho." povedala bez dychu. Vedela že príde, lebo jej to sľúbil keď ho zatvorila a vedela že si bude chcieť vziať Mikiho, lebo je jeho otcom, veď aj kvôli tomu sedel vo väzení. Za znásilnenie svojej pacientky.

Na druhý deň čakala na toho policajta čo mal prísť, už večer si všimla že pred domom stojí auto s dvoma mužmi, cítila sa trocha bezpečnejšie, ale aj tak prebdela celú noc. Mikimu nič nepovedala ani keď sa zobudil. Ale on si všimol, že niečo nieje v poriadku, vedel, že každé ráno ho mama vozí do škôlky alebo k susede, ale dnes nešli nikam. A ráno mama ani nič nejedla. A jemu krsný povedal že keď mama nebude jesť tak sa o to má postarať sám. Lebo keď sa nenaje môže jej by zle. Tak kým jeho mama bola v kúpelni vytiahol pár krajcov chleba, arašidové maslo a kyslé uhorky, položil to na podnos a doniesol to do obývačky. Amy vyšla z kúpelne a zastala vo dverách obývačky, Miki sedel na zemi pri stole a natieral chlieb s maslom. Bol taký zabratý do naierania že si ju ani nevšimol až kým k neu neprišla. "Miki, čo tu robíš veď ty si už raňajkoval. Alebo si ešte hladný?" spýtala sa. Miki zavrtel hlavou. "Nie, ja niesom hladný, a ty si ešte neraňajkovala. Robím ti chlieb s arašidovým maslom a uhorkou alebo chceš aj niečo iné?" spýtal sa anatieral aj druhý.

"Miki ja niesom hladná, neudem jesť." povedala mu čo najšetrnejšie. Nechcela ho sklamať tým že odmmietne jeho láskavosť. Miki sa zamračil a začal poťahovať nosom.

"Ale mami ty musíš papať, lebo ti potom bude zle a ja nechcem aby ti bolo zle takže ti tobím papať." protestoval. Amy si k nemu sadla.

"Miki kto ti povedal že keď sa nenajem tak mi bude zle?" spýtala sa ho. Miki potiahol nosom."Uja Peter, povedal že keď nebudeš jesť tak ti jesť mam urobiť ja lebo ti potom môžebyť zle, ty chceš aby ti bolo zle mami?" spýtal sa prosebne. Amy zavrtela hlavou."No vidíš tak budeš papa!"povedal s úsmevom. Amy sa vzdala. Zobrala si krajec chleba a aj uhorku, aj keď takúto kombinácu by si sama nikdy neurobila. Miki pozorovol ako zahryzla do chleba. Napodiv ta Amy chutilo a uvedomila si že bola hladná, a tak všetko zjedla a ešte si aj pridala. Miki sa z toho smial ako si pchala veľký kus uhorky do úst a robila na neho grimasy.