Súd očami
http://citanie.madness.sk/view-14539.php
,,...a všetko žiarilo,
chcelo mi patriť."
Je mŕtvy, mŕtvy len na chvíľu.
Pokiaľ nezistil, že stratil čas.
Pokiaľ nepochopí, že túto stranu už nedočíta.
Kedysi to bolo takto napísané-
teraz sa tomu dá len hľadieť do očí.
Nikdy nezabudnem, ako som ich chcela zabiť.
A svedomie vrývalo do rúk hanbu.
Prežívala som to, ale nežila.
Len trpela (ne)milosrdný súd očami-
odtiaľto ako krok.
Prešla som veľa ciest, aby som sa im priblížila
a oni spätkovali v domnení správnosti.
,,...všetko žiarilo,
chcelo mi patriť."
Bolo veľa vecí, ktoré som chcela povedať.
Kde bol môj hlas, keď som nemala telo?
Viem, že raz skončím s niekým,
kto ma zabije z milosti a kvôli nej.
Budem mŕtva, mŕtva len na chvíľu.
Už teraz som zistila,že strácam čas.
Viem, že túto stranu nedočítam.
Nič nežiari,
nechce mi patriť.