Bez formiciek

Keby niet toho kosateho buku tak je permanentne 24/7 opustene. Pripominalo by pust, na ktorej sa viacmenej len stona.

Ale toto je pribeh radostny. Pribeh o 4-och usmiatych tvarickach a tvarohu.

Nie...O tvarohu nie...

A v toto nadherne slnecne popoludnie sa tieto 4-ri vrecka masa a kosti vybrali do svojej oblubenej lokality...Ano, piesok, hlina a haluze, to je ich maly raj. Aspon docasne.

Spolu kracali topiacim sa asfaltom coraz blizsie k 2x2 m velkej krabici naplnenej az po vrch zltym pachnucim pieskom.

Neprisli len tak.."naostro", nepripraveni. Kazdy s mikrotenovym vreckom plnym tych najvsakovakejsich formiciek.

Ich tvare omotane nadsenim, vzrusenim a tou detskou tuzbou ukazat sa. Sami pred sebou. Jeden pred vsetkymi. Ale nikto pred svetom.

Ich svet sa limitoval a zvacsil zaroven o ...to jedno male velke pieskovisko.

Naco by predsa niesli formicky. Ked same o sebe neplnia ziadnu funkciu...Iba oni. Oni 4-ria dokazu pridelit tejto post moderno archaickej hracke vyznam.

Oni a piesok. Plny emocii, napadov, bolesti, chrobace, civilizacnych chorob, plesni, chromozomov, pesticidov, ejakulatov, exkrementov a univerza.

Piesok je ako vesmir. Formovatelny.

A v kombinacii so 4-mi zivymi formami sa zacina ta bozska hra. Krestania to opisali v biblii - genesis, Moslimovia v korane, Zidia v tore, Buddhisti v nekonecne.

A s prvym dotykom modrej formicky v tvare draka sa to zacalo. Cely svet sa zrnko po zrnku menil. Menil v svetlo, tmu, tvar a zasa v nic. Po 2 hodinach neprestajneho tvorenia, kedy kazdy jeden ucapal aspon 200 abnormalit, ktore doladil o nejaku tu haluz, drievko ci steblo listu, sa zacala vojna.

Boj vytvorov o prezitia. Kritika je neuprosna, subjektivna a niciva.

Nepaci sa, DIE!

A v tom hneve padaju aj hlavy nevinnych. Zaujatost ci opravnene nicenie. Nie, v tom rozdiel  nie je.

Jedine, co nakoniec z toho chaosu vyvstane, su formicky. Nezaujimave, tuctove a ...umele.