Človek
Spisovateľ/ka: Aicul | Vložené dňa: 18. marca 2006
http://citanie.madness.sk/view-1459.php
http://citanie.madness.sk/view-1459.php
|
Človeče, čo vidíš, keď vôkol seba hľadíš? Záhrady, lesy, lúky a borovice? Snívaš? Prebuď sa už z tej rozprávky, doširoka roztvor svoje oči! Záhrad už niet, sú len pusté domy, lesy sú preč, jest len pustých plání, lúky i borovice zmizli z mapy sveta, no cesty a obchody nevídať veru zriedka. Čas náhli sa jak dravá rieka, beží s vetrom opreteky, človeče, ty postoj chvíľu, načiahni k nebu svoje ruky, upri zrak hore k výšinám a hľadaj odpoveď, či žiť tak sa dá? Či dokážeme bez lásky milovať, „ľúbim ťa“ s mŕtvym srdcom povedať a lásku bez dotyku vyznávať? chceme sa tváriť, že takto sa to robiť dá, veď každý vôkol nás zaťatú päsť má. Človeče, ty chci zmeniť tento svet, postav sa zoči slnku ako kvet, by hladnú dušu nasýtil si hneď. Nahlas zakrič priateľovi „rád som, že Ťa mám“ a tej nežnej duši spriaznenej – „žiť len s tebou a nikdy sám“! Potom pochopíš, že najkrajšie, čo môže byť, je z lásky sa narodiť a pre lásku k niekomu svoj život stratiť. |
hovado 
20. marca 2006 14:36:47
