Keď ráno vztalo hore nohami

Keď ráno vztalo hore nohami

na svitaní brieždilo spevom vtákov

sedem dni pod zemou

brutálne zaspatý

navnadený na telo

zobudil som sa v liste

z väzenia do Ríma

na rozkolísanej bárke

v raždí smrtonostný had

s vylomenými zubami

skrotený silou ducha

pripísal som si ďaľšie kapitoly

do knihy života.

S dizajnom hollywoodskej hviezdy

priečila si sa mi v oku

pod čierným rámom okuliarí

spomenula si si na toho vzácneho pána

ktorého som ti imitoval

svojou úprimnosťou.

Napichol som si ťa na ražeň

a ty si založila oheň

bola si plná smiechu

a povery keď si prstom

klepkala o drevo.

Nemáš rada kresťanstvo,

lebo si vyčítam každé neuvážené

slovo a zvolávam na seba

Božie tresty.

Zase si to vyhrala

a zanechla si vo mne

potrebu zmeniť sa.