Vedecká morálka

Pišta bol od detstva nadšený astronóm a patril k tým šťastným prípadom, komu sa koníček mladosti stane profesiou. Dizertáciu obhájil na tému extrasolárnych planét a ich výskumu a „lovu" sa venoval aj na pobyte v špičkovom európskom astronomickom centre. Pozorovací čas na výkonnom teleskope, ktorý mu vedenie pridelilo, využíval na dlhodobé sledovanie hviezd vo vzdialenosti 150 - 200 svetelných rokov od nás. Tie bližšie už boli podrobne preskúmané a u vzdialenejších nebola metóda dosť citlivá pre jeho ciele.

Chcel totiž nájsť čo najmenšiu planétu na takej obežnej dráhe materskej hviezdy, aby ju planéta pri prechode popred jej kotúč trochu prikryla. Tým dočasne klesne jas hviezdy, čo vieme presne merať, hoci samu planétu nevidíme. Nazýva sa to transientová metóda. Bolo tak nájdené veľa planét rozmerov Jupitera, už aj nejaká veľkosti Neptúna. Ale najväčší záujem je o kamenné planéty zhruba rozmerov Zeme, lebo na takých je šanca nájsť tekutú vodu, podmienku možného života.

Pišta sa tejto piplavej práci venoval už tretí rok. Za ten čas objavil jednu planétu z bežnej kategórie „horúci Jupiter", čo poctivo opublikoval v kvalitnom odbornom časopise. Okrem toho z nedostatku vlastných údajov analyzoval cudzie dáta o stovkách už známych planét a na túto tému si pripravoval prednášku na konferenciu o necelé dva mesiace.

Dnes sa pustil do nového záznamu pozorovania jednej hviezdy v súhvezdí Pegasa a zrazu sa mu rozbúšilo srdce. Jas hviezdy behom minútky nepatrne poklesol o pár promile a asi po hodine znovu narástol na pôvodnú hodnotu. To by mohlo byť ono! Len to neuponáhľať. Bude to chcieť ešte jedno pozorovanie na spresnenie parametrov. Rýchlo odhadol periódu obehu na šesť týždňov. Na predpokladanú dobu ďalšieho prechodu si vypýta cez šéfa pozorovací čas na teleskope, ten mu jednoducho musí vybaviť. Škoda, že profesor Weiss je práve na služobke. No nič, pošle mu mail.

V tej dobe mexický astronóm Ortega zadal svojmu ašpirantovi Carlosovi rovnakú úlohu. Pomaly sa blížil koniec ašpirantúry a žiaden publikovateľný objav nespravili. Navyše sa im končil grant a bez rukolapných výsledkov im ďalší už asi neudelia. Mladý však bol schopný programátor a bývalý hacker. Tak šéfovi opatrne navrhol, či by neskúsili vyšpióniť dačo od úspešnejších kolegov po svete. Odhadol ho dobre, nebol proti.

Pišta sa rozhodol, že na konferencii prednesie informáciu o novo objavenej planéte. Bude to krátko po druhom pozorovaní. Teraz napíše trochu všeobecne formulovaný abstrakt o možnom objave kamennej planéty a prednášku doladí na poslednú chvíľu. Na druhý deň mu šéf mailom tento postup schválil a Pišta zaslal organizátorom abstrakt. Ten sa ocitol na sieti.

Takýto oznam nemohol uniknúť Carlosovej pozornosti. Ešte ten deň hackol poštový server Pištovho šéfa a číhal na príležitosť. Tá prišla v zápätí, keď si profesor Weiss vypýtal nejaké detaily o objave a Pišta mu poslal presné údaje materskej hviezdy.

Teraz sa rozbehli preteky s časom, čo však vedeli len Ortega s Carlosom. Okamžite pozhľadávali všetky robotické záznamy z pozorovaní dotyčnej hviezdy a na jednom z nich skutočne našli nepatrný pokles jasu. Keď vieš čo hľadať a kde hľadať, nájdeš. V rekordnom tempe spísali vlastnú publikáciu a zaslali ju do časopisu. Parametre planéty mohli odhadnúť len veľmi nahrubo, ale na priority to stačí.

Keď prišiel ďalší zákryt, pozorovali ho už skupiny. Pišta si so spresnenými údajmi dokončil prednášku a na konferencii mal zaslúžený úspech. Po návrate však prekvapene zistil, že málo známi stredoameričania už článok o ním objavenej planéte zaslali do časopisu. Keď zbadal, že dátum zaslania bol tesne po zverejnení jeho abstraktu plánovanej prednášky (hoci bez presnej špecifikácie o ktorú hviezdu ide), zdalo sa mu to príliš na náhodu. To nie je len spor o prioritu, aký kedysi vypukol už medzi Newtonom a Leibnitzom, ktorí nezávisle odvodili diferenciálny počet. Veda síce nie je biznis, ale ... Aspoň že staromódni poctivci sú dodnes v miernej prevahe. Aj keď nebývajú na vedúcich postoch.

Po porade s profesorom Weissom požiadali o pomoc najlepšieho miestneho systemáka. Ten zistil, že nedávno skutočne niekto nabúral systém, no stopa končila kdesi v Južnej Amerike. Carlos bol príliš skúsený, na útok použil cudzí hacknutý počítač.

A tak bol objav prvej extrasolárnej planéty zemského typu nespravodlivo pripísaný Ortegovi a Carlos zasa bez problémov obhájil dizertáciu. Jeho „podiel" na objave však Ortega z pozície šéfa znižoval a Carlos sa napokon vo vede neuplatnil. S pocitom horkosti odišiel do súkromného sektora. Zato Ortega dostal rôzne ceny a kopu grantov. Občas podvodníci triumfujú.

Profesor Weiss sa chvíľu snažil bojovať, ale uznali im akurát nezávislé objavenie tej istej planéty s tým, že oni ho publikovali až druhí. Pišta sa nenechal znechutiť a ďalej sa venoval svojej milovanej astronómii. Spravil ešte niekoľko objavov, hoci žiaden nebol takého významu, ako ten neuznaný. Už si dával lepší pozor, ale paranoikom sa preto nestal.

Uplynulo niekoľko desaťročí. Carlos šiel do dôchodku. Po Ortegovej smrti sa objavila plejáda oslavných článkov, ktoré z neho robili temer národného hrdinu. To Carlosa tak naštvalo, že zverejnil pravdu a vedel ju dokázať odloženým e-mailom. Na nápravu krivdy voči Pištovi bolo trochu neskoro, a tak aspoň v novších učebniciach astronómie opravili meno objaviteľa. Pre budúce generácie.