bez názvu
http://citanie.madness.sk/view-14839.php
Položil som si nedávno otázku,prečo ma niektoré kritiky čitateľov trápia.
Keď si prečítam nejakú kritiku,vyvolá to vo mne nejaký pocit,ktorý si
rozmením na drobné a snažím sa z toho poučiť.Ale stalo sa mi,keď
som si prečítal dielo kritika,že som nemusel brať jeho kritiku vôbec vážne.
Mnohí z vás sa na diela pozerajú cez nejaké sitko pravidiel a asi preto
neuvidia pravú myšlienku básne.Myslím si,že by bolo vhodné,keby ste zabudli na pravidlá.
Veď slovo je pre básnika nástroj,ktorým chce vyjadriť nejaký pocit,alebo momentálny stav duše.
Nechajte to na neho,ako chce slovo použiť.Veď maliarovi nik nepovie,že
nesmie namaľovať zelené slnko.Jeden čitateľ mi raz napísal:ty hovado,keď som si prečítal tvoju
báseň jedným dychom,prebehol mi mráz po chrbáte!
A viete prečo sa tak stalo?Lebo nemal čas sledovať pravidlá!Ak niekto chce
používať sitko pravidiel,nech sa nečuduje,že číta možno bezvýznamný text.
Nie je podstatné či vydajú moje básne,alebo budem slávny.Podstatné je či bude mať čitateľ zážitok.
Preto,ak moje dielka vo vás po prečítaní vyvolajú nejaký pocit,alebo spomienku,čítali ste správne.
Takže sa z hlboka nadýchnite a jedným dychom čítajte.....a zabudnite na pravidlá!Pravidlá neexistujú,
to len človek si ich vymyslel,aby sa mal na čo vyhovoriť.A ešte na záver:
Nepotrebujem slávu,ani to nebolo úmyslom tejto úvahy.Chcem len,aby bolo viac čitateľov,
ktorí budú mať zážitok z čítania.A to sa netýka len mojich výtvorov!
ilúzia 
15. augusta 2008 20:31:29
