Zvíťazím ja, alebo moje druhé ja?

   Šialene sa do seba zamilovali, bola svadba, postavil dom, zasadil strom, splodil syna a žili šťastne, kým nepomreli..

   Ale hovno! Hádam si nemyslíš, že to tak chodí aj v bežnom živote!

Ale veď prečo nie? Život je predsa krásny, aj napriek všetkým nástrahám, ktoré nám nenápadne podhadzuje pod nohy. Treba byť len opatrnejší a v prípade pádu sa rýchlo pozviechať, oprášiť a s úsmevom na tvári pokračovať v ceste. A takisto naučiť sa tolerovať podknutia iných.

Ty si sa načisto zbláznil! Tebe asi ešte nedošlo, čo ti tá sviňa urobila! A ešte ju budeš ospravedlňovať, že ona za to, chuderka malá, nemôže. To život sa s ňou zahráva, že? Treba jej odpustiť, pobozkať, dať krížiček na čielko a popriať veľa šťastných spoločných dní s novým milencom..

Prestaň!! Okamžite prestaň takto hovoriť o mojom dievčatku! Ona nie je taká. Nie! Za nič nemôže. Určite to nechcela. Veď je to starý chren...To on! Nemohla, nechcela. Veď ma ľúbila. Áno! Milovala ma. Som si istý. Povedz, že áno!

Prebuď sa zo svojho ružového sna! Začni brať realitu takú, aká je. Jednoducho ti snúbenica uhla s iným. Peniaze sú peniaze. Ty si jej sľuboval svadbu v drevenom kostolíku, on v Las Vegas. Domček si plánoval postaviť v dedinke pri Prešove, on jej vykreslil vilu na Floride. Chcel si zasadiť jabloň pri dome? Porovnaj to s ovocným sadom a golfovým ihriskom rovno za vilou. S nadšením si jej rozprával o vašom budúcom bábätku, ktoré by porodila a noc, čo noc vstávala, kojila, utišovala, prebaľovala. On jej, pre zmenu, ponúkol zachovanie si krásy a mladosti zaplatením vynosenia ich dieťaťa inou ženou a pestúnky. A ako sa rozhodla tvoja priateľka? Jasné, že pre pohodlnejšiu cestu. Teba odhodila ako ohrýzok z jablka a s nadšením zahryzla do iného, šťavnatého, geneticky modifikovaného, jedovato-červeného jablka.

Och Bože! Veď to je strašné. Ako mi to mohla urobiť?! Nechcem tomu uveriť. Niééé! Tak čo mi teraz navrhuješ? Ako pokračovať?

Zbaviť sa aspoň jedného z tých dvoch hnusných červov. Keď odstrániš zazobanca, zúbožená sa doplazí s plačom ku tebe a bude žiadať odpustenie. Tebe to nedá, pohľad na jej ľúbeznú tváričku, ako ťa nevinnými očkami prosí o znovuprichýlenie pod tvojou vyhriatou perinkou.

Ale no ja by som rád...Potrebujem znova cítiť jej teplo, vôňu čerstvo umytých vlasov, jemné dotyky a nežné slová..

Znova začínaš?! Tieto pocity patria tomu, kto má viac v kešeni! Práve teraz, ako ty sedíš v tomto hnusnom zatuchnutom pajzli, s hlavou v dlaniach a nevieš, čo si bez nej počať, z jej slov, dotykov, vône a tepla nahého mladého tela sa vytešuje zlatozubý, chlípny mafián.

No v tomto momente som si už načistom! Posielam ťa do riti, moje idealistické „ja" a ponechávam si to realistické, s nesmiernou túžbou pomstiť sa.

   Vstal a s nenávisťou v očiach, pred ktorou odskakovali oprotiidúci, zamieril rovno do smilného brlohu. Mocne zovrel nôž, ktorým si doobeda krájal slaninu s cibuľkou a pripravený skoncovať s balvanom, ktorý mu život podhodil do cesty života, rozbehol sa vpred.

   Prekážku úspešne prekonal, oprášil sa, no už  nikdy v ceste nepokračoval s úsmevom na tvári a už nikdy viac netoleroval podknutia jeho blízkych.