Život

Štyri krátke vety. Obyčajné a zdanlivo nezlúčiteľné. Ale je to naozaj tak? Skutočne nemajú nič spoločné? Hádam nie je pravdou, že život sa nás nepýta, čo momentálne potrebujeme my, čo potrebuje naše ja? A predsa musíme vydržať.

Naučiť sa ostať. Byť tu, aj keď si zúfame. Vo chvíľach, keď by sme sa najradšej nevideli. Vtedy, keď je nám najhoršie, a keď nám nevedia pomôcť ani tí, ktorí poznajú tragédiu nášho srdca. Áno, všetci to dobre poznáme. Minúty, hodiny, dni, ba celé týždne, keď jediné slovo, ktoré ako jediné najlepšie vyjadruje naše rozpoloženie, má osem písmen. Osem znakov, ktoré absolútne postačujú na opísanie celého ľudského života. Beznádej. Zdá sa nám, že nás opustili všetci – naša rodina, priatelia,... Nemáme nikoho a trasieme sa na tomto svete ako svieca vo vetre. No napriek tomu to nesmieme vzdať. Ako hovoria slová klasika: „Nikdy nehovor nikdy. Vždy je tu niečo, o čo sa možno pokúšať.“ A tak sa človek jednoducho musí naučiť ostať tam, kde sa narodil. Pravdaže, je jednoduchšie vzdať sa. Umenie žiť ale nespočíva v tomto... A my na to, aby sme to umenie odhalili, musíme chcieť.

Chcieť až do konca. Chcieť – avšak čo? Lásku. Záblesk nádeje. Šťastie. Úspech. Uznanie. Priateľa. Čokoľvek. Každý človek má na dne srdca zakotvenú maličkú túžbu. Pozostatok dávno pochovaného detského sna. Sna toho dieťaťa, ktorým sme kedysi boli, a ktoré teraz zabudnuté mrnčí v našich najtajnejších kútoch a ako záblesk svetla sa zjavuje na povrchu len v najvypätejších situáciách. Veď sa len na chvíľu zamyslite, či to nie je pravda. Nikdy ste nič nechceli, po ničom netúžili? Určite je toho dosť. A práve na to, čo sme chceli, keď nám bolo dobre, si musíme spomenúť vtedy, keď už nechceme nič. Ani žiť. Lebo my musíme ostať.

Ostať napriek všetkému. Ostať, aby sme sa stihli naučiť milovať.

Naučiť sa milovať. Ľúbiť láskou životného partnera, láskou rodiča, láskou dieťaťa... A takto sprevádzať ostatných, a naučiť aj ich milovať tým pravým druhom lásky. Naučiť ich ostať, a to aj tam, kde si nemôžu vyberať. Kde ich osud postavil pred hotovú vec. Kde všetko závisí od ich narodenia. Lebo ľudia si musia pomáhať. Lebo vždy je tu niekto, kto má väčšie problémy než vy. Niekto, kto väčšmi potrebuje pomocnú ruku. Možno práve v tejto chvíli niekto, koho poznáte, nešťastne blúdi po Zemi a už nevládze.

Nevládze, a možno ani nechce vládať. Nemá pre koho... alebo že by predsa? Áno, pretože vy, vy už viete, vy už poznáte tajomstvo života. Naučiť sa ostať. Chcieť až do konca. Ostať napriek všetkému. Naučiť sa milovať. A odísť na večnosť....