Prázdne miesto v srdci

Spisovateľ/ka: Mata | Vložené dňa: 1. januára 2005
http://citanie.madness.sk/view-150.php
Vstal a rozospatými očami sa snažil zaostriť na predmety okolo seba. Všetko sa mu zdalo ako ponorené do hmly, akési smutné a bezfarebné. Aj lúče, ktoré sa predieral cez okno dnu, boli studené. Naozaj sa prebudil, alebo ešte stále blúdi v krajine snov? Nasadil si okuliare, trochu staromódny typ s veľkými čiernymi rámami.
Hoci sa dotkol bosými nohami studenej dlážky, vôbec nevnímal chlad. Necítil nič, iba akúsi práznotu, veľkú smutnú práznotu.
Správal sa ako blázon, chodil z izby do izby, otváral skrine, šuflíky, hľadel pred seba nemým pohľadom, oči akoby bez života.
V kuchyni sa posadil na stoličku a hľadel na stôl. Bol to podobý pohľad, ako keď človeku víria v hlave myšlienky a pritom je zahľadený na nejaký neurčitý bod pred sebou. Muž mal bezvýraznú tvár, z ktorej sa nedalo vôbec čítať. Ani nebolo čo. Strapaté vlasy mu padali do tváre a začínalo mu rásť slušné strnisko, miestami šedivé.
Keby ste sa naňho v tej chvíli pozerali, možno by ste si pomysleli, že nad niečim hlboko uvažuje. On sa však už dávnejšie naučil nemyslieť na nič.
Susedia spočiatku chodili okolo jeho stále zabuchnutých dverí s ľútostivým pohľadom, šomrajúc: „Chudák, už ani von nevychádza...odkedy veď viete...to je strašné...“
Jemu však bolo úplne ukradnuté, čo si myslia.
Zrazu sa bytom rozľahol drnčivý zvuk telefónu.
Najprv si povedal, že to nezodvihne, tak ako všetky ostatné. No volajúci na druhej linke mal zjavne pekelnú trpezlivosť a keď sa nepríjemný zvuk telefónu ozval asi dvadsiaty krát, muž unavene vstal a zodvihol slúchadlo.
„Tati?“ ozvalo sa. „To som ja, Jenny. Počuješ ma?“
„Ach...samozrejme, Jenny, samozrejme,“ povedal.
„Ako sa máš, tati? Už som ťa dlho nepočula.“
„Dá sa to. Celkom fajn.“
„Čo teraz robíš?“
„Vlastne ani nič.“
„Už si obedoval?“
„Ešte nie. Pred chvíľou som vstal.“
Žena sa odmlčala a potom poznamenala:
„Už sú skoro tri poobde.“
„Vážne? No, mne asi pred týždňom zastali hodiny v kuchyni, takže...“
„Tati?“
„Áno, Jen?“
„Zdáš sa mi nejaký bez života.“
„Som iba unavený.“
„Zase si v noci nespal?“
„Nie tak, Jenny.“
„Ach. Áno, chápem. A čo máš inak nové?“
„Nič. Každý deň je to v podstate to isté.“
Chvíľu bolo na druhej strane ticho.
„Ach bože, to musí byť príšerné,“ ozval sa napokon ženský hlas.
„Až také zlé to nie je. Dcérenka, nemusíš si robiť starosti, dobre? Ako sa má tvoj manžel?“
„Volá sa Frank, oci.“
„Áno, viem, Frank. Ako sa má?“
„Výborne. Budúci týždeň si vezme konečne dovolenku a pôjdeme do Benátok. Veď vieš, ako zbožňujem Benátky. Už sa nemôžem dočkať. Pamätáš sa, ako sme tam všetci traja spolu chodili, keď som bola malá?“
„Všetky deti na námestí sa báli tých pojašených holubov, okrem teba. Kŕmila si ich a trucovala si, keď sme ti nedovolili zobrať si jedného domov.“
„Ach, ty si to pamätáš, tati...“
Opäť ticho.
„Môžem ťa prísť niekedy pozrieť? Zájdeme na kávu a pokecáme, navarím ti nejakú dobrú večeru...“
Muž sa poobzeral okolo seba. Všade porozhadzované oblečenie a špinavé taniere, nábytok spiaci pod hrubou vrstvou prachu.
„Ale áno, len daj vedieť kedy.“
„Dobre, tati. Typujem, tak za dva týždne? Keď sa vrátime z Benátok.
„Jenny?“
„Áno?“
„Dávaj si na seba pozor.“
„Budem, tati. Neboj sa o mňa, dobre? Mám so sebou Franka.“
„Frakie je dobrý mladý muž, ale hlúpy.“
„Tati!“
„Aj ty si síce ešte mladá, ale hlúpa teda nie si. No to by som si prosil, ty a hlúpa? Veď nemáš byť po kom.“
„To teda nemám.“
Chvíľu bolo vyčerpávajúce ticho, kedy obaja mysleli na to isté, ale ani jeden nevedel, čo povedať.
„A ako v práci?“ ozvala s nakoniec žena.
„Stále to isté. Čakám, kedy ma už vyhodia.“
„Ale prosím ťa! Prečo by ťa vyhadzovali?!“
„Lebo chcem. Chcem mať pokoj.“
„Veď vieš, že Chris by ťa nikdy nevyhodil. Je to dobrý chlap.“
„Čert ho ber. Myslí si, že pomáha...“
„A čo by si robil bez práce? Takto aspoň príjdeš na iné myšlienky.“
Opäť povedala, čo nemala. Nečakala, že jej odpovie, tak zašepkala:
„Chýbaš mi.“
„Aj ty mne, Jenny. Aj ty mne.“
„A aj ona...“povedala a hlas sa jej roztriasol.
Muž zatvoril oči, potom ich otvoril a mĺkvo hľadel pred seba.
Položil.
Takto to končí vždy. Už to nemá cenu. Stačí. – myslel si.
Položil aj šéfovi z práce, ktorý mu pravidelne každý tretí deň už asi dva mesiace rozhorčene telefonuje, kedy, sakra, zodvihne svoj starý zadok a príjde do práce.
„Nič nechápe,“ pomyslel si unavene muž. „Nikto na svete sa necíti tak sám ako ja teraz v tejto chvíli, včera, zajtra. Ako žiť bez polky tela, bez polky duše?“
Potom sa oprel o stoličku, hľadel na neurčité miesto kdesi medzi oknom a poličkou a oči mu zastrela známa neviditeľná, nepriepustná clona.
Vyše tisíc kilometrov ďalej ležalo krížom cez veľkú posteľ dievča, rozhádzané pramienky vlasov jej prikrývali bezvýraznú tvár. Zrazu jej z ruky jej vypadol telefón a skotúľal sa na zem. Ona, akoby si to vôbec nevšimla, iba nemo hľadela pred seba.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Aššurballit
...teda chcel som povedat ze nicim sice nezobere...ale ani neurazi...taky fajn popik...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa28. októbra 2005 15:19:08
Aššurballit
...benatky su pekna diera...strasne to tam pachne... ...a ked som tam prechadzal...tak v strede ulice plnej turistov...psie...aaaach... ...no ale gut...oddychovka...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa28. októbra 2005 15:18:03
Tie dve posledne vety som nejako nepochopil, ale to bude asi moja chyba. Inak to bolo podla mna dobre napisane a dufam, ze budes pisat dalej.  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa18. apríla 2005 15:35:44
Prave pocuvam Love is all around od wet wet wet. dost sa to k tej pesnicke nehodilo ale keby som pocuval nieco ine tak ok (musim zmenit styl hudby ktoru pocuvam, teraz mam v sluchadlach m.Jacksona a jeho black or white...)  
Spisovateľ/Autorotto Pridané dňa4. januára 2005 17:19:26
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8