Nostalgická spomienka

Nenávidieť z lásky.

Ach, aké poetické:

Zmeniť cit ozrutánsky

na blato čisté.

Dnes zužujú ma

tieto hrozné city

a moja vlastná mať

vraví : " ach, aký si ty

zvláštny, iný.

Nesmieš vytŕčať z davu

radšej sa ponor do tej špiny

a prispôsob sa mravu.

Nesprávaj sa ako umelec

- samá revolta, vzbura -

ty nemôžeš, a to vedz,

žiť život Živaga Jura.

Daj si predsavzatie

do nového roku,

že ťa už nepomätie

literatúra ku kroku

ísť ju študovať.

- ký divý pomysel -

kde budeš pracovať

potom, si pomyslel?"

Neboj sa mama

Ja sa už postarám.

A ak nie, vrana

príde ku dverám.

Smútiť môžte potom:

Za synmi, manželom

a čím ešte ? Hmm,

hádam aj za životom.