Horúci deň

Augustový deň bol taký dusný, že sa dal krájať ako aspik. Teplomer ukazoval 32 ˚ C. Bolo pol piatej popoludní a zdalo sa, že horúčava nemá v úmysle zaliezť. Viktória sa podráždená a vyčerpaná hnala do materskej škôlky. Jej jediný syn sa tam opäť bude hrať sám . Mala ho prísť vyzdvihnúť do štvrtej. Najhoršie na tom bolo to, že keď ju uvidí vo dverách v jeho pohľade neuvidí ani najmenšiu výčitku. ... len šťastie, že sa objavila ... Vzdychla si. Výčitku uvidí v láskavých očiach pani učiteľky, ktorá už tretí deň v týždni nadčasovala. Opäť si vzdychla. Keď otvorila dvere s obrázkom červenej lienky splnil sa jej predpoklad. Cesta domov bola pohodou, lebo už držala pevne jeho malú rúčku. Pýtala sa, kde môže taký malý tvor brať toľko energie. Možno, jej veľa nepotrebuje, lebo je malý. Tá odpoveď bola asi ovplyvnená tou horúčavou, pomyslela si.  Jeho otázky a neustále štebotanie ju priam bombardovali. Ani sa nečudovala jeho sťažnosti na smäd. Ona by sa plazila od smädu už v polovici jeho rečníckeho výkonu. Keď jej prozreteľnosť vytiahla z tašky škatuľku limonády, očká mu zajasali. Jasné, že sa to neobišlo bez obliateho trička. Tri roky od narodenia Timoteja, bola presvedčená, že bez rozliatia sa napiť dieťa nevie. Bol to fakt, ktorý akceptovala. Keď konečne vkročili do hladkajúceho chládku ich bytu, bola nadšená. Čudovala sa ako málo jej stačí ku šťastiu. Hodila na panvicu niečo pod zub a utekala si dať studenú sprchu. Studená voda jej vrátila silu. Počula ako Timko stále vykrikuje smudí, smudí mami, jéééj žiža. Keď si opásavala uterák, pochopila. Skočila do kuchyne, ale bolo neskoro. Z panvice vyšľahovali plamene a rútil sa kúdol čierneho dymu. Rýchlo zastavila plyn. Keď zaliala žeravú panvicu vodou, odpovedala neuveriteľne nahnevanými príšernými zvukmi. Keď ju konečne umlčala, všimla si Timkove vypleštené očká a stenu zadymenú ako v udiarni. Krása! Opäť má o jeden story viac. Akoby priťahovala tieto priam filmové scenáre. Jednoducho najmenej každý mesiac sa niečo pritrafí. Pred dvoma týždňami vyhodila poistky v celom bloku. Elektrikári to opravovali hodinu. Predtým vložila disketu do počítača a vymazala asi všetko, čo sa vymazať dalo. Kamarát jej počítač opravoval len týždeň, pričom sa neuveriteľne čudoval ako to dokázala. Odpoveď nedostal. Manželovi, pri jeho neuveriteľnej trpezlivosti vtedy poskakovali sánky. Zablokovala mu pracovnú iniciatívu, na čo bol mimoriadne citlivý. Ale prežil to. Predstavila si jeho výraz, keď miesto do kuchyne vojde do udiarne a bude musieť zápasiť s ďalšími problémami spojenými s maľovaním. Vedela, že sa s tým nakoniec vysporiada, ale ... Nemá komu ani zavolať, kto by jej kuchyňu vymaľoval. Okrem toho ju maľovali pred pol rokom. Len okamih jej stačil na to, aby sa rozhodla. Jednoducho ju vymaľuje sama. Má na to dva víkendové dni. Manžel sa vráti v pondelok. Musí to stihnúť. V sobotu ráno šla nakúpiť všetko potrebné. Pustila sa do toho. Najjednoduchšie to nebolo, ale ani až také strašné. Dokonca to stihla do nedeleného poludnia. Ešte jej pol dňa zostalo na poupratovanie. V podstate v nedeľu večer zhodnotila, že to bol vlastne určitý relax. Na chvíľu sa odreagovala od stereotypu. Bolo to niečo nové. Určite si to ešte zopakuje. Okrem toho Timko zažil neuveriteľnú zábavu, keď jej pri tom pomáhal.  Večer, keď šla poupratovať hračky v jeho izbe zistila., že ho to tak uchvátilo, že vo svojej tvorivosti pokračoval. Pomaľoval celú stenu farbičkami. Nemala silu sa ani rozčuľovať. Bola príjemne unavená a spokojná. V pondelok manželovo začudovanie a prekvapenie nad tým prečo opäť maľovala a ešte k tomu sama odbila jednoduchým, že chcela mať kuchyňu inej farby a nechcela ho tým zaťažovať. V jeho očiach sa odrazil opäť údiv a ona tam zbadala ešte čosi. Bolo to uznanie nad ktorým sa pousmiala. Pocítila milé víťazstvo. Keď Timko konečne na veľké naliehanie dostal ocka do svojej izby, ukazoval mu zarámované obrázky jeho výtvorov na stene. V pondelok stihla ešte do príchodu manžela kúpiť zopár rámikov, ktoré pribila priamo na stenu, na Timkove výtvory. Spokojne sa usmiala, keď  sa manžel škrabal na zátylku. Robil to vždy, keď ho priviedla do rozpakov. Bolo to síce málokedy, ale keď sa jej to podarilo, rada sa naňho pozerala. Jednoducho sa jej vtedy zdal rozkošný. Bol to úžasný výjav - manžel sa škabkal na zátylku a Timko žiaril šťastím a hrdosťou na svoje výtvory, ktoré mamina poctila zarámovaním. Boli to jeho prvé skutočné obrázky ...