Dievča

Mala hnedé vlasy, športovú postavu, modro-sivé oči a na zuboch strojček. Vravela som si: prečo sa také pekné dievča trápi, kvôli tomu, že ma na zuboch strojček? Však ho má len dočasne, kým ich nebude mať pekne vyrovnané a potom bude mať pokoj. Ale bolo to viac, nebolo to len obyčajné trápenie. V prvých dňoch sa dievča hanbilo usmievať, o týždeň sa už bez ruky pred jej ústami smiala a nijako jej to neprekážalo. Až kým jeden blb na ulici nezakričí: pozri sa do kamery.. fotka.. Prišlo jej to blbé? Však prečo by malo. Už dávno je dievča zmierené s tým, že na zuboch jednoducho musí mať strojček. Obmedzovalo ju to v jedení, v prvých dňoch si musela dosť zvykať, bolelo to, ale aspoň mohla mať každé 2-3 mesiace gumičky inej farby.

Strojček bol už prirodzenou súčasťou jej dňa, života. Až kým sa neukázal ten chlapec. Ten, ktorý po týždni zlomil srdce každej babe. Len ten pohľad na neho bol zdrvujúci. Hnedé očí, krátke hnedé vlasy, vyšportovaná postava, úžasný futbalista. Čo viac si baba mohla priať? Samozrejme dostať sa do jeho blízkosti a bez problémov sa s nim zhovárať. Prišlo aj to. Dievča sa bez väčších ťažkostí dokázala zaľúbiť. Lenže čo ďalej? Láska s jednej strany je síce pekná, ale nenaplnená a často končí sklamaním. Dievča sa snažilo s ním často rozprávať, dávala mu mierne komplimenty a pritom vedela, že on je ten, kto by ju mohol vyslobodiť z jej dlhodobého žiaľu, smútku, mohol by byť ten prvý. Skrátka videla v ňom niekoho koho iný nie, videla v ňom chalana, ktorý bol pekný, ale nie len z vonka. Bol jednoducho v pohode, vedel si urobiť sám so seba srandu, vedel čo si ku iným dovoliť môže a čo nie, ale vedel že je pekný. Dievča nebralo na vedomie pripomienky iných - však je hrozne namyslený, len sa na neho pozrite ako kráča, usmieva sa, flirtuje, bozkáva, je to skrátka namyslený pajác, ktorý si myslí, že môže mať čo chce. Pravda? Každý závidel, babe, s ktorou práve bol, každá by sa chcela stať práve ňou, každá by v tej chvíli chcela byť dokonalá blondína s dlhými nohami a perfektným telom. Ale čo už s tým chalan bral na vedomie len baby staršie od neho, skrátka skúsenosť rozhodovala, ale dievča sa nevzdávalo, aj keď vedela, že má babu stále sa spolu rozprávali, písali si, stali sa z nich kamaráti.

Kamaráti? Ale čo to je kamarátstvo pre niekoho kto by chcel viacej? Nič. A tak sa dievča ďalej snažilo. Aj keď jej ideálny chalan skladal komplimenty, kamarátstvo pretrvávalo, dozvedela sa veci, ktoré nikto iný netušil on jej povedal otvorene to, čo nečakala. Dievča sa jednoducho nehanbilo, nebránilo sa mu povedať veci, ktoré tiež nikomu nepovedala. Ale v jeden deň sa niečo nečakaného stalo. Jedného dňa sa kamarátstvo zmenilo na lásku. Chalan sa jednoducho zmenil s dievčaťom vydržal viac ako s ktoroukoľvek inou dievčinou. Robilo to to, že sú každý tak veľmi rozdielny? Že ona pôsobí na druhých ako pekné mladé dievča a on ako frajer, ktorý ma v hlave prázdno? Práveže išlo o to, že obaja boli inteligentný na to, aby si uvedomili akí sú a že sa ku sebe neskutočne hodia. Chalanovi už nevadil ani strojček na zuboch dievčaťa. Jednoducho si na ňu zvykol a bral ju zo všetkých, zo všetkými jej zlými vlastnosťami, skrytými snami, túžbami. A teraz si dievča mohlo užívať všetko, čo na ňom druhý nenávideli - jeho pohladenie, úsmev, radosť, smiech, bozky, rozhovory, jednoducho všetko, čo ostatný mohli len závidieť.