Záhrada (Kapitola druhá, Časť tretia)
http://citanie.madness.sk/view-15331.php
Norma sa prebudila na kamennej podlahe tmavej miestnosti. Cítila sa akoby ju ušliapalo stádo divých koní. Okrem rán na tvári a rukách ju bolela hlava a nepríjemne ju pichalo v chrbte, trápila ju zima a smäd, no najviac chcela vedieť kde je a čo sa vlastne v posledných dňoch deje. Kto a prečo ju prenasleduje a čo chce? Nedokázala si v mysli vybaviť momenty z minulosti, ktoré by jej dokázali pomôcť sa v tejto spleti udalostí zorientovať.
Náhle sa strhla z myšlienok, keď začula kroky na schodoch. Niekto sa blížil pomaly, akoby ju nechcel prebudiť, len skontrolovať, či žije, alebo vyslobodiť z trýznivého zajatia. Dolu schodmi sa pomaly ťarbavým krokom spúšťal nízky muž s ostrým bodákom v ruke. Hrdzavým kľúčom odomkol dvere a štrbinou nazrel dovnútra. Uvidel Normu ako sa utiahnuto krčí v rohu miestnosti a vstúpil dnu. Norma vyvaľovala na neho oči, vo chvíli túžobného čakania. Muž sa nad ňu pomaly sklonil, prezrel si jej rany, potom sa postavil medzi dvere.
-Kde je? Kam to ukryl? Určite bol u teba a ty si to ukryla aj s ním.- Kričal na ňu nízky muž. Jeho hlas znel priveľmi prenikavo a zákerne.
-Neviem... Neviem o kom hovoríte, ja som nič ne...- Norma sa tvárila zúfalo a nechápavo.
-Ja viem, že to máte. A ty mi prezradíš, kde ste to schovali.-
-Čo sme mali schovať a s kým? Prezraďte mi to pane, prosím.-
-Ale veď ty sama dobre vieš, nezapieraj...-
-Neviem, pane. Naozaj neviem.-
-Tak teda nevieš? Bobo, poď sem, ku mne!- Zakričal s hlavou vyklonenou z miestnosti, a zákerne sa usmial. -Ešte stále nevieš?- Norma uvidela prichádzať neveľký tieň a spoznala aj rýchle chrčanie.
-Nie, nie, nie! Prosím, už nie...- Norma sa schúlila do klbka v rohu miestnosti, keď sa na ňu tieň zvieraťa stojaci vo dverách náhle vrhol. Cítila ako jej trhá mäso na nohe, už sa však nevládala brániť, miestnosťou sa rozlievala trpká vôňa jej vlastnej krvi.
-Dosť Bobo! Stačilo jej. Necháme ju chvíľu o tom popremýšľať.- Povedal nízky muž pomaly, no dôrazne. Schmatol zviera za kožu a odvliekol z miestnosti. Vo dverách ešte raz na ňu nepríjemne zazrel a odišiel.
Norma ostala zarazene civieť na zatvorené dvere. Nechápala, čo sa deje a prečo majú odpovede na tie otázky takú cenu. Ale ona tie odpovede bohužiaľ nepoznala. Chcela sa trpko rozplakať, no nemala už síl ani na to. Bezvládne sa zvalila na podlahu a zaspala.