Osoby v príbehu sú faktívne, podobnosť s realitou nečisto náhodná - 10.kapitola

-10-

Nasledujúce týždne Mel chodila do školy a túlala sa New Yorkom. Hodiny visela na internete a keď tam Martin nebol, nudila sa. Počas bavenia sa na skle s cudzími anonymnými ľuďmi si všimla inzerát: „New Yorkom blúdiaci 30tknik hľadá niekoho, kto by mu v hociktorej kaviarni na Bakenstreet preložil nápojový lístok a robil spoločnosť.“

Tak tento je origoš – pomyslela si Mel a napísala mu:

„Neviem, kde je Bakenstreet a neviem ani po anglicky, ale kávu mám rada a som vcelku príjemná spoločnosť.“

„Nespomínam si, že by som niekedy dostal úprimnejšiu odpoveď:))) Tak tú Bakenstreet nájdeme spolu. Kam si schopná dostať sa sama?:)“

„Do toho veľkého kníhkupectva na piatej. Takého s modrými dverami.“

„:)))) Dievča, veď to je druhý koniec sveta. Fajn, tak o štvrtej tam. Najrýchlejšie rande, aké som kedy mal. Dúfam, že stojíš zato, keď už idem takú diaľku:)“

„To si píš;)“

Preboha, čo to robím? - zasmiala sa Mel sama pre seba a šla si vybrať niečo schopné, v čom by zapadla do davu. Hoci NewYorčanom je to jedno. Ak by šla nahá, nikto by si ju nevšimol.

Prišla pred kníhkupectvo presne o štvrtej. Ľudia chodili okolo, no nik nevyzeral ako 30 – ročný Slovák. Mel sa zasnívala. Mohol by vyzerať ako Brad Pitt... George Cloony... alebo „aspoň“ Tom Cruise.

Z tranzu ju vytrhlo zaklepanie po pleci.

-Ahoj, ty si slečna skromná? - spýtal sa muž v džínach a šedej mikine s kapucňou. Priemerná výška, váha aj výzor. Klasicky modré oči a klasicky hnedé vlasy. Bol celkom obyčajný.

-Ja som Noro, nice to meet you.

-Ó, ahoj, ja som Mel – podala mu ruku roztržito.

-Asi si čakala Brada Pitta, že?

Mel sa rozosmiala.

-Vidíš mi do hlavy, či čo?

-A keby len tam!

Mel sa na neho neveriacky pozrela a on sa zasmial. Tak milo, ako keď sa s dieťaťom hráte baran baran buc a udriete si hlavu viac. Decká sú škodoradostné.

Sadli si do prvej kaviarne, ktorú našli a Noro plynulou angličtinou objednal 2x latté a zaflirtoval s čašníčkou.

-Nevyzeráš, že by si mal problém s jazykom, - povedala s vyčítavým úsmevom Mel.

-Na niečo som tie ženské zlanáriť musel.

-A koľko sa ich chytilo?

-Jedna. Sympatická bruneta s dokonalým dekoltom.

Mel si rozpačito vytiahla zips na bunde vyššie.

-Si drzý!

-Som novinár, ja môžem.

-Fakt? A o čom píšeš?

-O nemožných politikoch a ešte nemožnejších hviezdach. Vyskakujem z kríkov a fotím nenalíčené celebrity.

-Možno ťa zneužijem. Profesionálne.

-Počúvam, - odpil si z kávy.

-Chcem napísať knihu. Mohla by som ťa potrebovať.

-Knihu? A máš už nejakú predstavu?

-Uhm. Bude malá a ružová, v mäkkej väzbe. Ako časopis, taký mini. A bude o mne!

Zasmial sa.

-Zaujímavé ciele. Možno niečo spáchame. Chcelo by to prípitok, - žmurkol.

Noro zakýval na čašníčku, objednal fľašu červeného a kým si Mel stihla uvedomiť, bolo ráno. Prebudila sa v cudzom byte, v cudzej posteli a cudzej košeli. Vstala a šla do kuchyne.

-Preboha, ja som s tebou spala? - spýtala sa z rozcuchanými vlasmi a rozmazaným make upom. Noro robil raňajky a súcitne sa na ňu usmial.

-No v posteli si dračica, to ti teda poviem.

Mel sa bezmocne chytila za hlavu.

-Tak diabolsky som ešte nikoho vracať nevidel. Tá noc, čo som strávil držaním tvojich vlasov nad záchodovou misou bola krásna. Až sa mi žiada si to zopakovať. - povedal s úškrnom a položil pred ňu hamandegs. Vošla jej do nosa vôňa pečenej šunky, chytila si dlaňou ústa a bežala na záchod.

-Heej, ale ja som nemyslel hneď – zakričal a šiel za ňou.