Lúče sponad chladného múru

Postavil sa naprieč láske, naprieč smrti, nenávisti a plaču, odolal i náreku a večnej trýzni.

Jeden múr a tisícky ľudí, v jednom meste a tisíckach osudov, v srdciach ostal zapísaný ostrou dýkou.

Chladný nepočujúc nič, stojac príliš pevne na to aby mohol človek veriť v lepší svet.

Je to márne povedal si, straténá je posledná odvaha prekonať ho i za cenu večnej skazi. Jeden človek síce zabudne no história pamätá si hrdinou.

Negátivny hrdina na jednej strane drží v ruke kolt nabitý a obrátený ponad večný tieň, siahajúci tak ďaleko kde niet už síl na odpor, na únik ale cesty späť už taktiež niet.

Stačilo len veriť, pre niekoho naivne pre niekoho to jediné čo mu ostalo, ten pravý hrdina sa nevzdá...obyčajný človek.

A tak i naivista zočil svetlo rozsvecujúc ulíc mesta, bez boja zožal radosť azda neprávom, no tiež žil na druhej strane a patril do zatmenej minulosti.

Padol...budúcnosť žiarila, chlad zmizol, lúč presvietil všetky tie duše ktoré verili.