HORSKÁ CHATA (Kapitola prvá - Cesta nocou)
Spisovateľ/ka: nikdy | Vložené dňa: 3. júla 2008
http://citanie.madness.sk/view-15451.php
http://citanie.madness.sk/view-15451.php
Kapitola prvá - Cesta nocou
Neznáme kvílenie prerušilo ich rozhovor. Strašný zvuk, či akýsi výkrik hrôzy sa predral ponad vysoké, tmavé stromy až k nim a poriadne ich vydesil. Naraz sa otočili, aby sa mohli uistiť, že ich priatelia, zaostávajúci za nimi už niekoľko desiatok metrov, sú v poriadku. Všetci sa nechápavo pozerali vôkol seba. -Čo to, do pekla, bolo?- spýtal sa Bob. -Skapínajúci jeleň? Neviem, sme predsa v lese a to v poriadne veľkom, hnusnom lese, plnom rôznych beštií, ktoré nás môžu kedykoľvek napadnúť a roztrhať na drobné kúsky...- -Prestaň mať sprosté reči, Marty,- prerušil ho Nick a zakričal na ostatných. -Už nevládzem a začínam byť z tých zvukov pekne nervózny.- -Bob, zapáľ si zatiaľ. Počkáme na ostatných, keď pôjdeme takýmto tempom, musíme tam byť do hodiny. Teda dúfam, ešte som tam nebol...- dodal Nick potichu. -Len si veľmi nemíňaj ten zapaľovač. Za dve hodiny sa zotmie a čím si budeš potom svietiť na cestu?- Marty sa ironicky usmial a zápalkou pripálil cigaretu sebe i Bobovi. -Počuli ste ten zvuk?- spustila Andrea, -Normálne ma to vystrašilo. Kedy tam už budeme, lebo za chvíľu je tma a nechcem blúdiť v lese, v ktorom sa potulujú nejaké zvieratá vydávajúce podobné pazvuky.- -Ak to vôbec boli zvieratá...- dodala Alice. Nick pokrútil hlavou a naznačil im, že sa majú pohnúť. Pred nimi bol ešte dosť strmý kopec, za ktorým by mal končiť les. -Ten, čo ti prenajal tú chalupu, bol nejaký tvoj známy?- Marty sa pokúsil zmeniť tému. -Nie, stretli sme ho s Mel v samoobsluhe. Asi nás počul ako sa bavíme o tom, že chceme ísť na dáky dobrý výlet na pár dní, tak nám to ponúkol.- -A nebolo to ani drahé.- doplnila Nicka Mel, -Povedal nám, že to kvôli tej ceste cez les je o chatu nízky záujem.- -To sa nečudujem, lebo tá cesta je naozaj strašná.- -Dúfam, že tá chata vôbec existuje.- naštvane podpichol Bob, - Nerád by som sa uprostred noci vracal naspäť. Potom by som si toho chlapa našiel a osobne prišiel obesiť na tamten divný strom.- -Prestaň Bob, ukázal mi dáke fotky a vysvetlil nám ako sa tam dostaneme a navyše bol...- -Pozrite sa, to je naozaj divný strom.- -Čo tu, kurva, uprostred ihličnatých lesov robí takýto strom?- -Cítim sa ako v dažďovom pralese,- -No tak, chceme sa tam dnes ešte predsa dostať!- upozornil ich Nick, -Je to len podivná hra prírody, podobných vecí sa v takýchto lesoch nájde veľa. Poďme!-*
Nad stromami bola obloha ešte jasná, no pod nimi sa zotmievalo omnoho skôr. Kdesi v lese sa vyskytla tma a postupne sa rozrastala, cítili, že im je v pätách a o chvíľu ich dostihne, nepripravených, unavených a nervóznych. Posledný výstup do kopca, za ktorým malo podľa opisu majiteľa chaty nasledovať pásmo kosodreviny a potom len jeden až dva kilometre cesty po opustenej rovine, ich výrazne unavil, ale nezbavil desivého prítmia lesa. -Kde je tá skurvená chata? Povedal si, že jeden kopec, hodina cesty. A čo z toho? Ideme už dobre dlho a stále sme nevyšli z toho posraného lesa!- -Bob má pravdu,- pridala sa Andrea. -Už je tma. Ako to nájdeme potme? A navyše máme len dve baterky...- -Upokojte sa všetci, prosím vás. Hlavne sa držme pohromade a nezastavujme zbytočne. Marty, Ed počkajte!- zakričal Nick a skontroloval čas. Skutočne už kráčali omnoho dlhšie ako by podľa rozprávania majiteľa chaty mali. Večer sa veľmi rýchlo blížil a ani on si nevedel predstaviť ako budú chatu hľadať potme.* -Marty!,- pobehla za ním Alice, -Marty, myslím, že som čosi počula tam vľavo. Ty si to nepočul? Niečo sa tam pohlo, mali by sme pobehnúť za ostatnými. -Určite to boli nejaké dravé zajace, ktoré si vyrušila pri akte párenia a teraz na teba číhajú... Ja som nič nepočul a tebe sa to určite tiež len zdalo.- -Nie, Marty, niečo sa tam pohlo.- -V tom prípade by sme mali utekať za ostatnými. Keď tie zajace zaútočia, určite nezabijú osem ľudí naraz...- -Nerob si z toho žarty, prosím. Už ma nebaví to nekonečné kráčanie a navyše už pomaly nevidím na cestu. Poďme rýchlejšie. Hej, počkajte na nás!-* -Čo to, preboha, bolo?- Mel sa zhrozene otočila. -Už si to počul aj ty, Marty? Neveril si mi, že tam niečo je a sleduje nás.- -Alice, nebuď zbytočne hysterická, určite sa ti to len... -Nechcem vás desiť,- skočil Nickovi do reči Phil a vystrel ľavú ruku smerom k lesu, -ale už pár minút mám pocit, že tam čosi počujem.- -Kurva! Čo to je? Zasvieťte tam niekto, rýchlo!- zvýšil hlas Bob a pohľadom sledoval lúč svetla, ktorý náhle odhalil vydesené oči drobnej veveričky. Ten drobný chumáč srsti po chvíli zmizol medzi konármi stromov. Všetci sa rozosmiali, odľahlo im, že sa nestretli s čímsi väčším. Mizerné svetlo dvoch bateriek obrátili na smer cesty a pohli sa ďalej. * -Konečne sme von z toho posratého lesa!- zvolal radostne Bob. -Nevravel som vám, že to raz skončí?- zasmial sa Nick. -Už len pohľadať chatu.- -Mám pocit, že niečo vidím pomedzi stromy, tam na druhej strane, ale...- zmätene sa snažila podotknúť Alice. -Áno!- potešila sa Mel, -Presne tak to opísal ten chlap.- -Takže tá chata skutočne existuje, skvelé!- -Nech tam už sme, necítim si nohy...-
