Marcelov sen s pár gaymi a Jacksnom

Marcel pomaly zaspával. Nie však v posteli, ale v poslednej dobe zaužívanejším spôsobom, pri televízore. Jeho obraz sa začínal rozlievať a hmliť, ako keď sa na sklo vyleje okena. Bol rad, že to prichádza.

V hlave mu však stále behala Monika. Kričala : „Ty vymletý imbecil!" Presne to boli jej posledné slová, kým ešte bola jeho priateľkou. Celá táto scéna sa mu v hlave odohrávala už asi miliónty krát, ale on stále nachádzal nové dôvody aby nad tým premýšľal.

Tak napríklad teraz ho napadlo:

„Prečo povedala imbecil? Také slovo predsa nikdy predtým počas dvoch rokov nepoužila... Určite to má od neho!"

Zámenom on mal byť niekto neurčitý, s kým ho na sto percent podvádzala. Aspoň podľa Marcela.

A tak tam len ďalej ležal niekde medzi televízorom a hladinou alfa. Dal by všetko za sladký ničím nerušený spánok, aby aspoň na chvíľu unikol zo svojej hlavy.

V televízore sa mihali obrazy a rôzne farby, ale Marcelove oči boli zaostrené niekam ďalej. Telku používal ako sedatívum.

Potom sa mu, ale na chvíľu zazdalo, že tam zbadal niekoho povedomého.

„To je ona!" Vykríkol paranoicky a pivo mu vypadlo z ruky. Pretrel si oči a snažil sa zachytiť čo najviac informácií. Popri tom šmátral po vylievajúcej sa fľaši. Monika je Monika, ale piva je aj tak škoda.

„Pochod gayov a lesbičiek v Paríži tento rok navštívil rekordný počet zúčastnených, ktorý tancovali, spievali, zabávali sa..." Niečo také rozprával hlas idúci z bedne.

„Monika je síce kurva, ale určite nie lesba!" Mávol rukou a položil sa na chrbát. Dvihol nad seba fľašku s pivom, aby sa pozrel koľko z neho zachránil.

„Paráda... To zas kvôli nej!" Zamrmlal a napil sa. Potom si všimol, že na zemi sa váľa malý papierik s telefónnym číslom. Vyliaty nápoj ho rozmočil a tak sa meno nedalo prečítať. Len prvé písmeno bolo veľké L.

„Bože! Podvádza ma s nejakým Leom...!" Depresívne vypustil z úst. Už nevládal byť naštvaný. Ľahol si a zavrel oči.

Hluk idúci z telky sa zrazu zvýšil. Marcel otočil hlavu a pozrel sa. Z televízora odpadol zadný kryt. Objavila sa tam akási ruka držiaca hrkálku. Za chvíľu bol vonku nejaký hnusný chlap s narúžovanou hubou a sukňou zo slamy.

Podobné stresové situácie Marcel zvládal celkom dobe a tak aj teraz len skonštatoval: „No do piči!"

Tým to, ale nekončilo. Von sa driapali ďalší. Zrazu mu v obývačke tancovali traja homosexuáli a jedna celkom pekná žena.

Na nej však bolo niečo divné. Nemala tvár. Vlastne nemala ani hlavu. Nakoniec si uvedomil, že sú to len kozy a dosť dobrý zadok. Tým sa v podstate aj vysvetľovalo, že si ten chýbajúci zbytok si najskôr nevšimol.

Prelozil si ruky cez seba a s grimasou urazeného škôlkára sa na nich díval kým neprestanú. Po chvíli si ho jeden všimol.

„Čo je? Veď sa pridaj!"

„No to určite!" Odvetil a tváril sa, že ďalej nezaujato sleduje televízor.

„Ako chceš..." Povedal ten čo preliezol prvý. Mimochodom, povedal to strašne afektovaným hlasom.

Marcel si uvedomil, že takto to nepôjde. Odkašľal si a potom trochu prísnejším tónom povedal:

„Čo to má vlastne znamenať?!?"

„Viem ja?" Povedal taký malý s fialovými vlasmi.

„A kto to má vedeť?"

„Ale božinku... Je to predsa tvoj sen ty hlupáčik." Odvetil zas ten v slamenej sukni. Áno, opäť veľmi afektovane.

„Aha... Tak potom je všetko v poriadku... Nenechajte sa rušiť."

„OK" Povedali naraz.

Hlavou mu blyslo pár možných vysvetlení. Tu je stručný výpis :

1. Som zúfalý a tak si hľadám nových priateľov.
2. Som gay.
3. Okno, pomaranč, vesmírny teleskop, toroidné jadro, Argentína, krík, žuvačky bez cukru (Táto možnosť síce nedávala vôbec žiadny zmysel, ale tak to v snoch chodí.)
4. Monika je naozaj lesba.
5. Možno, že je dokonca tranzvestita.
6. Bolo to naozaj iba pivo?

Napokon sa rozhodol, že najlepšie bude ak to preskúma zblízka. Zaujímavé bolo, že v momente keď sa postavil, všetci sa zmenili na voskové figuríny.

Marcel sa musel poponáhľať pretože boli tak teplí, že sa začínali roztápať. Chodil okolo nich hore dole a s vypätím všetkých mozgových buniek, ktoré ešte neštrajkovali uvažoval.

Samozrejme, najviac ho zaujali spomínané ženské časti. Najskôr trochu váhal, či sa ich dotkne. Zdalo sa mu to úchylné, ale potom si spomenul čo sa mu snívalo pred týždňom a to ho uistilo, že v sne to nevadí.

Akonáhle sa rukou priblížil k pravému prsníku, ten hneď zmizol. Skúsil to s ľavým prsníkom. Nič. Zadok deto...

Povzdychol si : „Presne takto sa menia erotické sny na nočne mory!"

„Ale no tak, sústreď sa! Ser na kozy! Preto sa ti
nesnívam." Zaznelo odkiaľsi z neurčita.

„Hmm a ty si zas čo?"

„Som sen."

„Sen?"

„Sen."

„Hmm sen..."

„Áno sen."

„Dobre, dobre verím ti..."

„Som rád."

„Nuž!" Zvolal Marcel. „Tak o čo to tu ide?"

„Mal by si na to prísť sám."

„Prečo?"

„Neviem, tak je to zaužívané?"

„Hej?"

„Hej!"

„To si nepamätám..."

„Zato ja nemôžem."

„Nie?"

„Vlastne áno, ale to je jedno. Poď už hádať čo znamenám!"

„Načo mi to bude keď to zabudnem?"

„Tebe na hovno! Ale mňa to baví."

„Jéjda..."

„Kým to neuhádneš, nepôjdeš vstať!"

„No dobre..."

„Tak aby si nepovedal, že som sviňa, dám ti pár
pomôcok...."

Marcel sa usmial.

„...na chvíľu sa prebudíš, opýtaš sa publika, alebo 50 : 50."

„Tu je nejaké publikom?"

„Teraz už áno!" Zvolal hlas a v okamihu sa okolo Marcela vystaval olympísky štadión so 75 tisíc divákmi. Všetci tajili dych a čakali čo povie.

„Eh, no ja neviem..." Povedal na čo sa ozvalo zborové:
„Buuuu!"

„Nenaser ich!" Povedal sen. „Lístky na teba boli strašne drahé!"

„Dobre dobre..." Prešiel si jazykom po perách. „Musím si úprimne priznať, že toto celé sa mi sníva asi preto, že Moniku stále veľmi milujem a nechcem o ňu prísť." Pri týchto slovách začali niektorý diváci vzlykať od dojatia. „Bola to asi moja chyba... Málo som sa jej venoval. Neustrážil som si ju." Pokračoval.

„A prečo si myslíte, že vás podvádza?!?" Okríkol ho Michael Jackson, ktorý práve pribehol na trávnik za masívneho skandovania divákov.

„Čo to kurva....?!?"

Jackson spravil otočku a hodil na neho drsný pohľad. (Tak drsný ako sa mu len môže podariť.)

„No... Neviem, myslím si to... Čo ten papierik čo som našiel...? To nebolo jej písmo! Niekto jej ho musel dať!"

„Aha!" Odvrkol Jackson, ktorý ho už aj tak veľmi nesledoval a rozdávajúc pohľady na všetky strany odmoonwalkoval zase preč.

„Ok! Toto by hádam mohlo stačiť." Povedal sen. Štadión zmizol a Marcel sa zas objavil v obývačke. Na zemi bol svinčík z roztopených buzerantov.

„Dúfam, že to tu potom upraceš! Keď budem niekedy zas snívať v tejto izbe nech to tu nevidím!" Rozkázal Marcel svojmu snu.

„Neboj sa..."

„A kde sú tie kozy?"

„Dal som ich preč..."

„Prečo?"

„Mám na to svoje dôvody."

„Daj ich okamžite späť! To bolo to jediné čo sa mi na tomto
sne páčilo."

„Si si istý?"

„Áno! A chcem tu ženu celú!"

„No dobre, ty si to chcel..."

„Heh, to teda hej!" Diabolsky sa usmial.
V miestnosti sa zjavila nahá postava krásnej blondínky. K Marcelovi bola otočená chrbtom.

„Hmm" Pousmial sa jedným kútikom úst a vykročil ku nej. Ako ju však obchádzal, začal ho napĺňať divný pocit úzkosti. Zahľadel sa jej do tváre. Poznal ju. V hlave sa mu naraz vynorili tisíce myšlienok, no hlavne jedna spomienka.

„Úplne som na to zabudol... Musel som byť strašne opitý. Oh bože! Ako na to, ale Monika prišla? To je jedno! Nie! Milujem Moniku! Nemohol som ju predsa podviesť! Aaaaaaaaaa!!!"

Prudko sa zdvihol zo sedačky, ktorá pod ním silno zavŕzgala. Bol spotený akoby práve vyložil vagón uhlia. V jednej ruke stále kŕčovito zvieral pivo a v druhej diaľkový ovládač.

„...informoval, že kráľ popu ohlásil svoj veľký
comeback..." Potichu stále rozprával redaktor v televízií.

Marcel ju vypol a vstal. Podišiel k telefónu, ktorý sa krčil v rohu na starej komóde. Pomaly začal vyťukávať číslo. Ozvalo sa päť dlhých oznamovacích tónov.

„Prosím?"

„Monika, neskladaj! Ja... Je mi to strašne..."

„...tuu...tuu...tuu...tuu...tuu..."

Zhlboka si povzdychol. „...Ľúto..."

Len s veľkou neochotou zavesil slúchadlo. Chvíľu tam stál a malý škriatkovia v jeho lebke stále silnejšie udierali do obrovských gongov. Bolela ho hlava.

Zahľadel sa von oknom. Bola tam krásna, kľudná noc. Obloha posiata hviezdami. Napadlo ho:

„Čo keby som ten pokoj a kľud prerušil? Zbavím sa svojich sprostých pocitov, myšlienok a snov!"

Okno sa otvorilo. Do miestnosti vstúpil príval čerstvého vzduchu. Marcelove vlasy prefúkol vietor.

„Ale možno, že ma miluje!" Zastavil sa odrazu.
Zo zeme zdvihol špinavý papierik a vytočil číslo.

„Prosím?" Ozvalo sa.
Marcel sa najskôr bál niečo povedať.

„Haló?!?"

„Ahoj... To si ty Lena? Tu Marcel... Pamätáš si ma ešte?"