DETSTVO-POKAŠLANÝ ZÁKLAD ŽIVOTA (prepáč, čitateľ)

....odkedy si pamätám,

ako murári ste nestáli za veľa.... 

postavili ste náš domov na hausboate,

hoci viete, že trpíme chorobou,

nielen tou morskou 

kráčam jeho tmavým tunelom,

po stranách má mnoho trinástych komnát

v každej z nich sedí ako prst jeden z nás

čítaš

so záujmom sleduješ nešťastia iných, pretože vedomie, že

všade je niečo

je také oslobodzujúce, a nenúti konať

varíš

vulgárne nadávaš

vypľúvaš na steny čokoládový puding

pršíš

trikrát v týždni dávaš zarobiť sklárovi, ty filantrop

ležíš spitý za dverami, kým ja pred nimi vysvetľujem rozzúrenému 100-kilovému týpkovi, že si skutočne nemienil uraziť jeho mentálne zaostalú ženu, ktorá rodí iba postihnutých chlapcov

tučnieš

chudneš

prevrhávaš vedro s pomyjami na moje červeno-biele čižmičky,

čo sa zatvárajú na suchý zips

Gyps na duši

a

klapky na očiach

ona čaká,

verí, že za to mohol alkohol, a že teraz sa to isto zlepší....

je zlatá, ešte jej nedochádza, že to teraz trvá 15 rokov

on so železnou pravidelnosťou omieľa o vešaní sa na reťaz,

kým ich deti nevedia kam z konopí,

pretože ani prostredníctvom konope neotrnuli,

a tak sa dopujú liekmi od vykvasenej psychiatričky,

ktorá tomu aj tak hovno rozumie

syn by najradšej autom objal strom

dcéra píše závet, v ktorom odkazuje vyťahané svetre, knihy a vyplakané básne

z telky hučí:

čo je šťastie?

šťastie je vyhrať niekoľkomiliónový jackpot

Šťastie je nemať pot

na srdci,

keď otvárate dvere od vlastného domova

a šlabikár,

v ktorom

mama má Emu

mama  nemá Miroslavku

mama..........!

mama?

?

a otec mi povie, že som prehnitá, a plná špiny, čo zo mňa vyteká,

že ma ochrachľuje, ak by sa mu niečo stalo, a ja by som za ním prišla,

že mi želá celoživotné prerážanie múru hlavou

a mne sa v nej denno-denne rojí množstvo nezabudnutých pestrých čierno-bielych obrázkov nášho detstva, braček-jelenček

chcela by som, aby sa vrátil ten bystrozraký kocúr v sedemmíľových čižmách,

ktorý rozmotal aj tak vetché klbko našej pseudorodiny,

začiatkom nás priškrtil

a koniec zostal zauzlený v jeho pazúroch, keď

odkráčal páriť sa s inými mačkami,

aby sa kotili vždy ďalšie a ďalšie slepé kočence,

ktoré láskavo neutopíme v sude s dažďovou vodou,

a tak nikdy neuvidia

jackpot,

len pot

Celé tie roky to na mňa padá ako balvany,

a ty, rodička....plná empatie, zúriš:

"čo si sa zle vyspala?"